Autorka sa v predkladanom príspevku zaoberá možnosťou odporovať ekvivalentný právny úkon. Predpokladom práva veriteľa odporovať právnym úkonom dlžníka je, okrem iného, jeho ukrátenie. Tým, že v právnej úprave nie je výslovne upravené, kedy dochádza k ukráteniu veriteľa, je potrebné skúmať, či k nemu môže dôjsť aj v situácii, keď sa majetok dlžníka nezmenšil, ale zmenila sa len jeho skladba, resp. štruktúra, alebo, naopak, či existuje dôvod na vylúčenie ekvivalentných právnych úkonov z odporovania. Príspevok má snahu ozrejmiť čitateľovi okolnosti, za ktorých možno uvažovať o ukrátení veriteľa ako predpoklade uplatnenia jeho práva odporovať právnym úkonom dlžníka aj v situáciách, keď sa majetok dlžníka nezmenšil. Porovnaním s tradičnou právnou úpravou, ktorá umožňovala odporovať aj ekvivalentným právnym úkonom, sa pokúsime zistiť, do akej miery môžeme vychádzať z historických súvislostí v prospech možnosti odporovať ekvivalentným právnym úkonom v súčasných právnych podmienkach.
ODPOROVATEĽNOSŤ EKVIVALENTNÝCH PRÁVNYCH ÚKONOV
JUDr.
Dominika
Cukerová
Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva, Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Úvod - účel a podstata odporovacieho práva
Veriteľ má v prípade nedobrovoľného splnenia pohľadávky zo strany svojho dlžníka možnosť dosiahnuť jej uspokojenie cestou exekúcie vedenej na majetok dlžníka. Pokiaľ však k majetku dlžníka neexistujú práva, ktoré by ho obmedzovali v disponovaní s ním, v zásade má dlžník možnosť nakladať so svojím majetkom až do takej miery, že by tým mohol sťažiť, či dokonca znemožniť uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Účelom odporovacieho práva je túto špecifickú ujmu, ktorú zákon označuje ako ukrátenie veriteľa, napraviť a uspokojenie veriteľa opäť umožniť.1) Podľa Najvyššieho súdu SR2) možno odporovať nielen právnym úkonom, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku, ale aj každému právnemu úkonu, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (napr. odpustenie dlhu, odmietnutie dedičstva). Cieľom odporovateľnosti by teda malo byť poskytnutie ochrany veriteľovi pred všetkými právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmareniu alebo ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená.
V odbornej spisbe a v judikatúre prevažuje názor,3) že zmarenie alebo ohrozenie možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie jeho pohľadávky z majetku dlžníka, môže nastať len pri zmenšení jeho majetku. Pokiaľ sa majetok dlžníka nezmenší, nemožno hovoriť o ukrátení veriteľa, čím sú z možnosti odporovania vylúčené tzv. ekvivalentné právne úkony. Takéto reštriktívne poňatie ukrátenia veriteľa bolo už v minulosti predmetom kritiky4), keďže nenadväzuje na tradičný prístup a v zmysle už naznačeného cieľa a podstaty odporovateľnosti nezodpovedá ani teleologickému výkladu. Už podľa československej predvojnovej judikatúry a literatúry nebola ekonomická ekvivalencia zamieňaných hodnôt prekážkou odporovateľnosti právneho úkonu. Nezáležalo na tom, či tretia osoba získala výhodu, ale len na tom, či veriteľ bol právnym úkonom znevýhodnený, a to mohol byť aj pri poskytnutí rovnocenných plnení.
Tým, že v právnej úprave nie je výslovne upravené, kedy dochádza k ukráteniu veriteľa, je potrebné skúmať, či k nemu môže dôjsť aj v situácii, keď sa majetok dlžníka nezmenšil, ale zmenila sa len jeho skladba, resp. štruktúra, alebo, naopak, či existuje dôvod na vylúčenie ekvivalentných právnych úkonov z odporovania.
1. Ukrátenie veriteľa
1.1 Ukrátenie veriteľa - systémové umiestnenie v rámci právnej úpravy
V právnej úprave odporovateľnosti právnych úkonov rozlišujeme medzi predpokladmi uplatnenia práva odporovať právnym úkonom a podmienkami odporovateľnosti právnych úkonov. Predpoklady uplatnenia práva odporovať právnym úkonom vymedzujú, kto je aktívnym subjektom odporovacieho práva, resp. kto je aktívne legitimovaným subjektom v odporovacom konaní. Podmienky odporovateľnosti právneho úkonu vymedzujú, ktoré právne úkony sú odporovateľné (skutkové podstaty).
Rozlišovanie medzi predpokladmi odporovacieho práva a podmienkami odporovateľnosti má zásadný praktický význam najmä z hľadiska ustanovenia relevantného časového momentu, v ktorom ich existencia musí byť naplnená. Kým podmienky odporovateľnosti právneho úkonu musia byť naplnené už v dobe uskutočnenia právneho úkonu, ktorému sa odporuje, pre predpoklady uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu postačuje, aby boli prítomné najneskôr v dobe rozhodnutia súdu o odporovacej žalobe.
V schéme založenej na rozlišovaní medzi predpokladmi odporovacieho práva a podmienkami odporovateľnosti právneho úkonu sa pokúsime systematicky zaradiť ukrátenie veriteľa, čo, ako ukážeme, má zásadný dopad na celkovú koncepciu právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov.
V slovenskej právnej úprave sú predpoklady uplatnenia práva odporovať právnym úkonom vymedzené v § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že tým zároveň určujú oprávnený subjekt. Podľa uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka predpoklady uplatnenia práva odporovať právnym úkonom sú:
a)
existencia vymáhateľnej pohľadávky5) veriteľa voči dlžníkovi,
b)
ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi právnym úkonom dlžníka.
Ukrátenie veriteľa predstavuje v rámci slovenskej právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov jeden z predpokladov odporovacieho práva (aktívnej vecnej legitimácie) veriteľa,6) ktorý musí byť splnený bez ohľadu na to, o ktorú skutkovú podstatu odporovateľného právneho úkonu ide, najneskôr v čase rozhodovania súdu. Veriteľ musí vž