Prevzatie dlhu a pristúpenie k dlhu

Vydáno: 29 minút čítania

Prevzatie dlhu a pristúpenie k dlhu predstavujú právne inštitúty, ktorými dochádza k zmene v osobe dlžníka. Práve podrobnou analýzou týchto právnych prostriedkov sa zaoberá autor v tomto článku a poukazuje pri tom na príslušnú judikatúru, zahraničné právne úpravy, ako aj nedostatky platnej právnej úpravy.

 
Úvod
Záväzkovoprávne vzťahy sú osobitným druhom právnych vzťahov, ktorých zmluvnou stranou je veriteľ a dlžník. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník" alebo "OZ") záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Treba uviesť, že záväzkovoprávne vzťahy nie sú ničím nemenným, ale počas ich existencie môže dôjsť k určitým skutočnostiam zakladajúcim ich zmenu. V závislosti od toho, aký prvok záväzkovoprávnych vzťahov sa mení, možno rozlišovať zmeny v obsahu, predmete alebo zmeny v subjektoch. Keďže zmeny v obsahu a predmete záväzku nie sú spravidla navzájom zreteľne odlíšiteľné, Občiansky zákonník ich upravuje v rámci ustanovení s názvom - zmeny v obsahu záväzkov (§ 516 - § 523).1) Občiansky zákonník okrem toho výslovne upravuje aj zmeny v subjektoch záväzkov (§ 524 - § 543), konkrétne ide o zmenu v osobe veriteľa alebo dlžníka. Právnou skutočnosťou, ktorou dochádza k zmene v subjektoch záväzkovoprávneho vzťahu, môže byť, okrem právneho úkonu, aj zákon či rozhodnutie štátneho orgánu. Predmetom tohto článku je právna úprava zmeny v osobe dlžníka, ku ktorej dochádza prevzatím dlhu či pristúpením k dlhu.
 
Prevzatie dlhu
K prevzatiu dlhu dochádza buď tak, že namiesto pôvodného dlžníka vstupuje do existujúceho právneho vzťahu tretia osoba (privatívna intercesia), alebo sa stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi (kumulatívna intercesia). V prvom z uvedených prípadov dochádza k prevzatiu dlhu na základe písomnej zmluvy medzi dlžníkom a treťou osobou, ku ktorej účinnosti je potrebný súhlas veriteľa. V druhom z týchto prípadov je upravené prevzatie dlhu treťou osobou, ktorá sa stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi; pôvodný dlžník účastníkom tejto zmluvy nie je a jeho súhlas sa nevyžaduje. Jeho záväzok - na rozdiel od privatívnej intercesie - nezaniká a vedľa neho vzniká ďalší záväzok toho, kto dlh prevzal.2) V prípade kumulatívnej intercesie pôvodný dlžník naďalej zostáva subjektom záväzkovoprávneho vzťahu a vstupom tretej osoby dochádza len k zvýšeniu počtu subjektov na strane dlžníka, nie však k vystúpeniu pôvodného dlžníka zo záväzkovoprávneho vzťahu, ako je tomu v prípade privatívnej itercesie.
V tejto súvislosti je odôvodnená otázka, či vôbec postupom podľa § 531 ods. 2 OZ dochádza k prevzatiu dlhu v pravom zmysle? Vzhľadom na to, že pôvodný dlžník zostáva aj naďalej dlžníkom, je možné sa skôr prikloniť k tomu, že o prevzatie dlhu nejde a takýmto postupom sa môže právna pozícia veriteľa len zlepšiť, a preto sa súhlas veriteľa nevyžaduje. Je zrejmé, že ide o zmenu záväzkovoprávneho vzťahu, no nie o prevzatie dlhu, keďže tretia osoba bude len ďalším dlžníkom, nezaujme však právnu pozíciu pôvodného dlžníka. Aj z Legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka vyplýva, že v rámci rekodifikácie občianskeho práva hmotného sa predpokladá právna úprava prevzatia dlhu podľa § 531 ods. 1 OZ a prevzatie dlhu podľa § 531 ods. 2 OZ sa navrhuje z nového občianskeho zákonníka vypustiť, keďže nejde o zmenu v osobe dlžníka, pretože pôvodný dlžník nevystupuje zo záväzkovoprávneho vzťahu.
Prevzatie dlhu podľa § 531 ods. 1 OZ je právny inštitút, ktorým dochádza k zmene v osobe dlžníka záväzkovoprávneho vzťahu na základe právneho úkonu, t. j. dohody medzi pôvodným dlžníkom a treťou osobou, ktorá vstupuje do záväzkovoprávneho vzťahu namiesto pôvodného dlžníka, ktorý sa tým od svojho dlhu voči veriteľovi oslobodzuje, a tretia osoba, ktorá dlh prevzala, sa stáva novým dlžníkom veriteľa. K zmene v oso