Občianske právo

Kolektívna správa práv je v Slovenskej republike podstatnou súčasťou autorského práva a vykonávajú ju organizácie kolektívnej správy. Žiadna z organizácií kolektívnej správy na Slovensku však nezastupuje autorov audiovizuálnych diel, ktorými sú kameramani, kostýmoví výtvarníci, strihači, filmoví architekti (scénografi) a majstri zvuku. V tomto príspevku sa budeme venovať práve absencii kolektívnej správy práv týchto umelcov, otázke ich autorstva, ako aj ich snahám o riadny výkon autorských práv v Slovenskej republike.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2024 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov, ktorou namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") a ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dodatkový protokol") uznesením Okresného súdu Martin (ďalej len "okresný súd") č. k. 24C/22/2019-131 z 3. decembra 2019 a jeho rozsudkom č. k. 24C/22/2019-283 zo 6. mája 2021, rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len "krajský súd") č. k. 7Co/9/2022-373 z 18. mája 2022 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 1Cdo/33/2023 z 20. marca 2024, a v časti smerujúcej proti uzneseniu najvyššieho súdu z 20. marca 2024 ju prijal na ďalšie konanie.

Príspevok sa zaoberá problematikou nejednoznačnosti právnej úpravy v súvislosti s uplatňovaním prostriedkov procesného útoku a obrany, predovšetkým v súvislosti s navrhovaním dôkazov. Z právnej úpravy jednoznačne nevyplýva, či strana, ktorá má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, môže kedykoľvek počas konania zobrať svoj návrh na vykonanie dôkazu späť, a či je súd takýmto späťvzatím viazaný. Inými slovami, či môže súd dôkaz vykonať aj po tom, čo strana súdu oznámila, že na vykonaní dôkazu netrvá a svoj návrh na vykonanie dokazovania zobrala späť. Táto nejednoznačnosť má za následok rozdielny prístup súdu a nerešpektovanie „späťvzatím“ návrhu na vykonanie dôkazov, a to ani v prípadoch, ak je späťvzatie návrhu logicky odôvodnené zmenou pomerov v prebiehajúcom konaní.

Vznik Československa sa vyznačoval stavom právneho dualizmu, ktorého následky vyvolali nevyhnutnú potrebu unifikácie jednotlivých úsekov práva, vrátane práva manželského. Rozdiely v tejto oblasti pretrvávali až do roku 1949, kedy bol prijatý zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve. Príspevok predkladá stručný ale ucelený náhľad do vývoja manželského majetkového práva v československom právnom poriadku od vzniku spoločného štátu až po vznik samostatných republík.

Príspevok sa zaoberá nedostatkami spojenými s prijatím zákona č. 181/2023 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Autorka článku poukazuje na aplikačné následky časového pôsobenia zákona, ktoré negatívne vplývajú na rodičov, resp. zákonných zástupcov, ktorým mala prijatá zákonná úprava pomôcť. 1)

Uznanie nároku v civilnom sporovom konaní žalovaným zásadným spôsobom vplýva na jeho ďalší priebeh, keďže odpadá základný predpoklad jeho ďalšieho vedenia, ktorým je spor o právo. Za splnenia podmienok normovaných v § 282 CSP je súd oprávnený aplikovať osobitný procesný postup a vydať rozsudok pre uznanie. V štandardnom konaní premlčanie nároku bez ďalšieho nebráni tomu, aby súd mohol tento rozsudok vydať. V prípade spotrebiteľských nárokov je však ich vymáhateľnosť v súdnom konaní osobitne upravená v § 54a OZ. Autori sa v príspevku zamýšľajú nad kvalitatívnymi a časovými aspektmi uznávacieho prejavu spotrebiteľa, dosahom tohto prejavu na obnovenie vymáhateľnosti premlčaného nároku, a s tým súvisiacu možnosť vyhovieť žalobe vydaním rozsudku pre uznanie.

V predloženom článku sa autorka zaoberá povahou generálnej klauzuly bezdôvodného obohatenia, pričom prevládajúcu mienku, ktorá má pôvod ešte v socialistickom občianskom práve, podrobuje kritickej analýze. Na podklade domácej a zahraničnej doktríny aj výsledkov rozhodovacej praxe sa autorka snaží objasniť, aké teoretické, no najmä praktické problémy spôsobuje súčasná prevládajúca mienka, a snaží sa zdôvodniť, prečo by mala byť generálna klauzula bezdôvodného obohatenia aj podľa slovenského práva považovaná za priamo aplikovateľnú normu.

Stav non liquet sa týka zisťovania skutkového stavu a predstavuje stav, kedy súd už vyčerpal všetky možnosti pre objasnenie skutkového stavu a napriek tomu sudca nenadobudol vnútorné presvedčenie o pravdivosti...

Príspevok sa zaoberá inštitútom správcu dedičstva všeobecne, v kontexte úpravy hmotnoprávnej a procesnoprávnej, s následným detailným zameraním na správcu časti dedičstva v prípade, ak je touto časťou dedičstva obchodný podiel. Otázka, ktorá prežaruje z pozadia skúmania, je, či sa v súčasnej právnej úprave de lege lata môže v praxi presadiť dedičská sukcesia, a teda riešiť problém medzigeneračného nástupníctva v spoločnosti s ručením obmedzeným tak, aby sa v plnej miere presadil hmotnoprávny účinok nadobudnutia dedičstva k momentu prejavenia sa právnej udalosti, ktorou je smrť poručiteľa ako spoločníka i konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. V ktorých situáciách je možné zodpovedať na túto otázku kladne a v ktorých situáciách nie, závisí od viacerých podmienok, ktoré sa podrobne analyzujú. Výsledok analýzy má významnú súvislosť aj s verejnoprávnou úpravou samotného dedičského konania, ale aj nadväznosť na zápisy v obchodnom registri, do ktorých by sa zmeny mali premietnuť, alebo naopak, nemali by sa premietnuť. Závery analýzy vychádzajú z doktríny i judikatúry všeobecných súdov a ústavného súdu, pričom rozvíjajú doterajšie názory v nich prezentované a ustálené s prezentovaním nových právnych riešení.

Úvod Je notorietou, že tzv. vymožiteľnosť práva je v podmienkach Slovenskej republiky dlhodobým a pretrvávajúcim problémom. Dôvodom je, že počet premenných, ktoré sa podieľajú na vytváraní stupňa a miery...

Úvod Umelá inteligencia (AI) podľa štúdie spoločnosti PwC prinesie do roku 2030 zvýšenie HDP vo svete v priemere o 14 %. 1) Pre Európu by využívanie umelej inteligencie malo...

Úvod Vynález a rozvoj internetu za ostatných 50 rokov bol určite jedným z najdôležitejších technologických vynálezov dvadsiateho storočia. Jeho vznik a fungovanie výrazne ovplyvnilo množstvo aspektov každodenného života, najmä komunikáciu,...

Úvod Katedra občianskeho práva Univerzity Komenského v Bratislave v poslednom čase značnou mierou prispela k rozvoju právnej náuky v oblasti dedičského práva. Dva zborníky v redakcii prof. Ficovej, dr....

Dokazovanie je proces, v ktorom sa v súdnom konaní preukazujú sporné a pre spor významné skutočnosti. V procese dokazovania je nevyhnutné určiť, ktoré skutočnosti má preukazovať ktorá strana. Inak povedané,...

Nová právní úprava znaleckého zákona z roku 2004 mění pohled nejen na výkon znalecké činnosti, ale i na odpovědnost znalce ve vztahu výkonu a výsledkům znalecké činnosti. Již více než dvacet let se tak ustaluje právní a soudní praxe v této oblasti. Článek přináší dosavadní hodnocení takové praxe a přináší shrnující závěr na to, jak je odpovědnost znalce za výkon znalecké činnosti chápána a jak je riziko vzniku negativních dopadů výkonu znalecké činnosti posuzováno a z pohledu společenských dopadů eliminováno.

Príspevok sa zaoberá prípadom nepoužitia ochrannej prilby cyklistom počas jazdy na bicykli a otázkou, ktorá vzniká vtedy, keď pri dopravnej nehode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a/alebo vedením motorového vozidla, utrpí cyklista úraz hlavy – spoluzavinil cyklista takúto škodu? Príspevok poukazuje na to, ako bol tento prípad rozhodnutý nemeckými súdmi. Venuje sa slovenskej právnej úprave de lege lata a prístupom slovenských a českých súdov v tejto oblasti. Uvádza riešenie prípadu podľa slovenskej právnej úpravy a úvahy de lege ferenda.

1 Úvod Hneď na úvod je vhodné uviesť, že ambíciou tohto príspevku nie je a ani nemôže byť holistický prístup k problematike prieťahov v odvolacom konaní, ktorého výsledkom by...

Úvod Rekodifikačná komisia pod vedením prof. Lazara pripravila v roku 2009 legislatívny zámer Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ktorý v sebe zahŕňal právnu úprava oblasti dedičského práva. V nadväznosti...

Autor sa v príspevku venuje otázke, či možno vydržať vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorú držiteľ nadobudol na základe ústnej kúpnej zmluvy. Ide o otázku, ktorá sa v judikatúre najvyššieho súdu a ústavného súdu rozhoduje rozdielne. Autor v príspevku postupne analyzuje pojem "dobromyseľnosť", dôvody znovuzavedenia inštitútu vydržania do Občianskeho zákonníka v roku 1982, ďalej dôvody, pre ktoré nebola do nášho právneho poriadku prevzatá požiadavka platného právneho titulu ako podmienky vydržania, a napokon aj argumenty, ktorými najvyšší súd odôvodňuje záver, že vydržanie v takýchto prípadoch možné nie je. Na základe analýzy uvedených skutočností autor dospieva k opačnému názoru, teda že vydržanie v takýchto prípadoch nie je a priori vylúčené.

Úvod Dedením, ktoré predstavuje univerzálnu sukcesiu, vstupujú osoby, ktorým svedčí subjektívne dedičské právo, do práv a povinnosti poručiteľa, pričom nie vždy je dedičstvo tvorené len aktívami. V prípade, ak...