Medzinárodné právo

V priebehu 20. storočia sa zásadným spôsobom zmenilo postavenie mužov a žien v organizácii rodinného života. Muž už prestáva byť výlučným živiteľom rodiny a žena zabezpečovateľkou chodu domácnosti.Na túto pôvodnú organizáciu života rodiny však reagovali štáty zavádzaním pozitívnej diskriminácie žien.Po zmene v organizácii života práve táto pozitívna diskriminácia žien stráca svoj zmysel a účel. Paradoxne však vyvoláva diskrimináciu mužov, na čo však legislatíva štátov nereaguje a preto sa množia rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré vyhovujú sťažnostiam mužov. Príspevok poskytuje na pôdoryse rozhodnutia Veľkej komory vo veci Beeler proti Švajčiarsku prehľad o vývoji judikatúry v tejto oblasti, v kontexte postupného odstraňovania diskriminácie mužov a zabezpečovania rodovej rovnosti pri zanikaní rodinných stereotypov.  

Autor v príspevku analyzuje najdôležitejšie zmeny, ktoré priniesla revízia nariadenia Brusel IIa, porovnaním návrhov Európskej komisie a výsledného textu nariadenia. Poskytuje tiež pohľad do zákulisia rokovaní, ktoré viedli k prijatiu revidovaného nariadenia a objasňuje dôvody a okolnosti niektorých z týchto dôležitých zmien.

Úvod* " She has never given a toss for the debris she left behind ." 1) Vskutku, po skúsenostiach z uplynulých dvoch rokov sa utíchajúca pandémia COVID-19 vôbec nevyníma v...

Cieľom predkladaného príspevku je analyzovať podmienky a súčasné možnosti trestnoprávneho postihu verejne urobených vyjadrení schvaľujúcich vojnu, vojnové operácie a spôsob ich vykonávania, vrátane obhajovania vojny, prípadne podnecovania k jej vykonaniu. Osobitne sme sa zamerali na analýzu trestného činu ohrozenia mieru podľa § 417 Trestného zákona a jeho použiteľnosť pre postih takýchto konaní. Na modelových príkladoch sme ďalej uviedli možnosti a podmienky trestnoprávneho postihu vyjadrení spojených so schvaľovaním vojny a spôsobu jej vedenia.

Úvod " Force majeure nie je magický talizman - nedá sa vždy uplatniť za účelom vyhnutia sa zmluvným záväzkom, ktoré je možné plniť len s vysokým stupňom obťažnosti ."...

Stanovisko Poradnej rady európskych sudcov k slobode prejavu sudcu Poradná rada európskych sudcov (ďalej len "CCJE")  vypracovala pre Výbor ministrov Rady Európy stanovisko č. 3 (2002) o princípoch a pravidlách...

Prvé desaťročia minulého storočia boli okrem iného charakterizované vytvorením prvých medzinárodných súdnych orgánov, akými boli Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti (SDMS - 1921) a Stály arbitrážny dvor (SAD - 1907)....

Úvod Popri medzinárodnej právomoci a uznaní a výkone cudzích rozhodnutí je kolízne právo jednou z pilierových oblastí medzinárodného práva súkromného. Poslaním kolízneho práva je určovanie rozhodného práva pre súkromnoprávne...

Právnu prax čoraz viac zamestnávajú manželské majetkové veci s cudzím prvkom. Vo vzťahu ku všetkým trom pilierom medzinárodného práva súkromného (medzinárodná právomoc, kolízne právo, uznanie a výkon cudzích rozhodnutí) sa ich riešenie často nezaobíde bez problémov. V tomto príspevku sa sústredíme na tri parciálne tematiky, pri ktorých vznikajú, resp. môžu vznikať ťažkosti v právnom posúdení: manželská zmluva, zmena štatútu a prekážka res iudicata mocou cudzieho rozhodnutia. Zatiaľ čo prvé dve tematiky súvisia s kolíznym právom, tretia patrí do oblasti uznania a výkonu cudzích rozhodnutí. Pri manželskej zmluve sa zameriavame na kolíznoprávne posúdenie jej platnosti a účinkov. Pamätáme aj na situáciu, keď je v nej obsiahnutá voľba práva. Následne sa dotýkame otázky, kedy a za akých podmienok má faktická zmena v kritériu hraničného určovateľa vplyv na určovanie rozhodného práva – jav zvaný zmena štatútu. Nakoniec upozorňujeme na situáciu, keď cudzie len naoko rozvodové rozhodnutie potenciálne vytvára pre konania na slovenských súdoch prekážku rozhodnutej manželskej majetkovej veci.

Štúdia analyzuje na Slovensku pomerne často opomínanú problematiku bilaterálnych investičných zmlúv. V súčasnosti sa nachádzajú členské štáty, investori a aj samotné súdne inštitúcie v mimoriadne špecifickom období, keď sú pozície členských štátov a Európskej komisie diametrálne odlišné od rozhodnutí arbitrážnych tribunálov. Toto odlišné vnímanie a interpretácia jednotlivých rozhodnutí spôsobuje nielen dvojkoľajnosť v právnom zmysle, ale najmä sa zvyšuje právna neistota pre členské štáty a samotných investorov.

Autorka sa v príspevku venuje najpodstatnejším vybraným súdnym rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý zabezpečuje plnenie záväzkov prijatých zmluvnými stranami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to so zameraním sa na oblasť medzinárodných únosov detí, keďže konanie o návrat vyvoláva čoraz ťažšie a vážnejšie teoretické a praktické otázky. The author pays attention to the essential selected ad judgments of European Court of Human Rghts, which safeguards the fulfillment of the obligations, accepted by the contracting parties of the European Convention on Human Rghts with focus on the area of international child abduction, since the return proceeding causes increasingly harder and more serious theoretical as well as practical questions.

Právo na sebaurčenie je zakotvené v medzinárodnom práve ako základná zásada a má obyčajový charakter. Jeho aplikácia je limitovaná rôznymi faktormi, najmä neexistenciou účinného nástroja na vynútenie tohto práva a zásadou územnej celistvosti. Článok analyzuje postavenie a aplikáciu oboch inštitútov v medzinárodnom práve na konkrétnych prípadoch. Teoretickým rámcom je ľudsko-právna teória, ktorá je základom pre vytváranie nového štátu a uplatňovanie práva na sebaurčenie národa, jeho príslušníkov. Right for self-determination is pro tected by international law as its fundamental principle, having the character of custom. However, its application is limited by different factors, mainly by non-existence of effective tool for its enforcement, but also by the principle of territorial integrity. The paper contains analysis of the status and application of both institutes in international law using concrete cases. Set theoretical framework is human rights theory, considered as the basis for foundation of new state and in exercising of the right for self-determination of its citizens.

V Európe už niekoľko rokov vzniká nový systém riešenia patentových sporov. Dohovor o jednotnom patentovom súde vytvára nový regionálny súdny systém s mnohými špecifikami. Tento článok analyzuje jeho ústavnosť a súladnosť s medzinárodným právom, s akcentom na otázku delegovania právomocí a aplikovateľnosť Charty EÚ a Európskeho dohovoru o ľudských právach. In Europe, a new patent litigation system has been in making for a number of years. The Agreement on a Unitary Patent Court creates a new regional judicial system with many specific features. This article analyses its constitutionality and compatibility with the international law. In particular, it highlights the issue of delegation of powers and the applicability of the EU Charter and the European Convention on Human Rights.

SVÁK, J., SAKOLCIOVÁ, S.: Veľké údaje v osídlach Veľkého brata. Právny obzor, 103, 2020, č. 2, s. 119 - 131. Big data in the trap of the Big Brother. In...

Spoločný majetkový režim manželov má neprehliadnuteľný vplyv na vecné práva. Dôsledkom toho je, že v medzinárodnom práve súkromnom nezriedka vzniká neľahká úloha, ako kvalifikovať právne otázky, ktoré zasahujú do oblasti vecných práv a zároveň aj do oblasti manželského majetkového spoločenstva. Príspevok je venovaný problematike rozhraničenia vecnoprávnej a manželsko-majetkovoprávnej kvalifikácie. Analyzuje príčiny vzniku tohto problému, jeho teoretický a praktický význam a zároveň navrhuje do úvahy prichádzajúce prístupy jeho riešenia. Na príklade vybraných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a prípadu zo slovenských súdov sa v príspevku demonštruje, ako sa so zložitými problémami vyporiadava aplikačná prax.

Článok sa zaoberá analýzou niektorých najdôležitejších častí rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "Súd") vo veci E. S. proti Rakúsku, v ktorom Súd potvrdil, že rakúske súdy právom odsúdili sťažovateľku za znevažujúce výroky voči islamskému prorokovi Mohamedovi. Článok sa zameriava predovšetkým na tie časti rozhodnutia Súdu, ktoré sa týkajú legitímnosti cieľa zásahu a nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti. The article deals with the analysis of some of the most important parts of the judgment of European Court for Human Rights in the case E. S. against Austria in which the Court confirmed that the Austrian courts were right when convicted the applicant for abusive statements against the Islamic Prophet Muhammad. The article focuses in particular on those parts of the Court's decision which are concerning the legitimacy of the aim of the intervention and the necessity of intervention in a democratic society.

KUKLOVÁ, K.: Argument ľudskej dôstojnosti v odôvodnení súdnych rozhodnutí. Právny obzor, 103, 2020, č. 1, s. 3 - 12. Human dignity argument in the court's reasoning. The text critically reflects...

Aplikácia medzinárodného práva v kybernetickom priestore. JUDr. Jozef Valuch PhD. Katedra medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov, Právnická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave. Valuch, J.: aplikácia medzinárodného práva v kybernetickom...

Dvadsiate výročie prijatia rozsudku Medzinárodného súdneho dvora vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Doc. JUDr. Peter Vršanský CSc. Pedagogicky pôsobí na Katedre medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov...

Imunita štátu v medzinárodnej arbitrážnej a obchodnej praxi II. časť - Politické a ústavnoprávne aspekty. Doc. JUDr. Katarína Chovancová PhD. LLM. MCIArb, Ústav štátu a práva SAV, Bratislava; Fakulta...