V nadväznosti na diskusný seminár uskutočnený v rámci Trnavských právnických debát sa príspevok zaoberá otázkou kumulácie úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Autori v úvode prezentujú tak argumenty hrajúce v prospech kumulácie, ako aj argumenty proti nej. Čo do výsledku, autori dospeli k akejsi forme kompromisného riešenia vo vzťahu k obom proti sebe stojacim názorovým prúdom.
KUMULÁCIA ÚROKOV A ÚROKOV Z OMEŠKANIA
JUDr.
Milan
Hlušák
Mgr.
Veronika
Trojčáková
interní doktorandi Katedra občianskeho a obchodného práva Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
I. Úvod
V rámci novej série podujatí nazvanej Trnavské právnické debaty dňa 27. apríla 2018 zorganizovala Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave diskusný seminár venovaný úrokom a úrokom z omeškania. Témou seminára boli dve nejednotne judikované a často diskutované otázky: otázka kumulácie úrokov s úrokmi z omeškania po zosplatnení úveru,1) t. j. po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, a otázka premlčania úrokov z omeškania.
Vzhľadom na argumentačnú náročnosť a vzájomnú nesúvislosť týchto problémov sme považovali za vhodnejšie obe témy oddeliť a v tomto čísle časopisu spracovať iba prvú z nich. V rámci tejto témy bola predmetom diskusie prípustnosť takého dojednania v spotrebiteľskej zmluve o úvere (pre účely tohto príspevku ho nazvime dohodou o kumulácii úrokov), podľa ktorého je dlžník po zosplatnení úveru z dôvodu omeškania povinný platiť tak (i) dohodnuté, čiže kapitálové úroky, a to až do skutočného zaplatenia dlžnej sumy, ako aj (ii) úroky z omeškania za dobu, v ktorej je dlžník v omeškaní.
Hneď na úvod však treba uviesť, že napriek množstvu vznesených argumentov sa účastníkom seminára nepodarilo dospieť k jednotnému záveru. Preto v snahe prispieť do diskusie a pokúsiť sa vrhnúť na problematiku trochu iné svetlo, náš príspevok nebude len správou zo seminára, ale aj pokusom o predloženie vlastného pohľadu. Tomu sme prispôsobili aj štruktúru príspevku: najprv sa zameriame na sprehľadnenie prednesených argumentov a následne sa pokúsime jednak tieto argumenty vyhodnotiť a jednak načrtnúť vlastné riešenie.
II. Zhrnutie prednesenej argumentácie
A. Argumenty v prospech kumulácie a ich protiargumenty
Počas seminára účastníci predniesli viacero názorov, hrajúcich v prospech kumulácie oboch druhov úrokov. Tieto argumenty i argumenty vznesené proti nim možno zhrnúť nasledovne:
(a)
Neexistencia zákazu kumulácie
: (a1) Podľa slovenského práva neexistuje dôvod pre neplatnosť dohody o kumulácii úrokov. Takáto dohoda totiž nie je v rozpore so zákonom (absentuje zakazujúca norma), ani ho neobchádza, a ani sa neprieči dobrým mravom. Ide zároveň o dojednanie týkajúce sa hlavného predmetu plnenia, preto nemôže byť preskúmavané z pohľadu neprijateľnosti podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Navyše, povinnosť platiť úroky je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere (§ 497 OBZ), preto by mal byť dlžník povinný platiť úrok aj počas omeškania, keďže zmluva stále trvá. (a2) Len z absencie normy zakazujúcej kumuláciu ešte nemožno vyvodiť, že kumulácia dovolená je. Vždy možno totiž argumentovať všeobecnými princípmi, akými sú idea spravodlivosti či zásada ochrany legitímnych očakávaní.(b)
Rozdielne účely oboch druhov úrokov
: (b1) Kým kapitálové úroky predstavujú odmenu za užívanie peňazí, úroky z omeškania sú sankciou za nedodržanie povinnosti splatiť peňažný dlh včas. Keďže oba druhy úrokov plnia odlišné funkcie, navzájom sa nevylučujú a môžu existovať vedľa seba v rovnakom čase. (b2) Kapitálové úroky sú cenou za oprávnenie užívať veriteľov kapitál. Keďže ale po zosplatnení úveru dlžník už toto oprávnenie nemá, nemôže byť povinný zaň platiť.(c)
Ustanovenie § 503 ods. 3 druhá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj "OBZ" alebo "Obchodný zákonník")
: (c1) Podľa tohto ustanovenia je dlžník povinný úroky zaplatiť "
za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
" Z toho vyplýva, že veriteľ má nárok na kapitálové úroky aj počas omeškania. (c2) Uvedené ustanovenie sa týka len predčasného splatenia úveru; nemožno z neho preto vyvodzovať závery aj pre inú, týmto ustanovením neregulovanú situáciu, t. j. pre omeškanie s plnením dlhu aj po zosplatnení.(d)
Ustanovenie § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "OZ" alebo "Občiansky zákonník")
: (d1) Podľa tohto ustanovenia má veriteľ nárok na úroky z omeškania "popri plnení". Z toho možno vyvodiť, že počas omeškania má veriteľ nárok na oba druhy úrokov
popri
sebe. (d2). Spojenie "popri plnení" treba vykladať v kontexte úvodnej časti tohto ustanovenia, ktorá hovorí o omeškaní s plnením peňažného dlhu.(e)
Podpora neplatičov
: (e1) Záver o neprípustnosti kumulácie úrokov podporuje neplatenie dlhov, lebo sa omeškaný dlžník dostáva do lepšej pozície, keďže úroky z omeškania môžu byť nižšie ako kapitálové úroky. (e2) Argument neobstojí, pretože v mnohých prípadoch je úrok z omeškania vyšší ako úrok kapitálový.