Výber konkrétneho volebného systému patrí k najdôležitejším politickým rozhodnutiam v reprezentatívnej demokracii.
1)
Pri nezmenených preferenciách voličov totiž môžu rôzne volebné systémy produkovať rôzne volebné výsledky a v konečnom dôsledku tak dostať k moci rôznych reprezentantov občanov. Práve vďaka načrtnutej povahe volebného systému sa tento neraz dostáva do pozornosti ústavodarcu, ktorý sa ho snaží, prostredníctvom ukotvenia v rigidnej
ústave, čiže v právnom predpise zmeniteľnom náročnejším spôsobom, ako je to v prípade "bežného" zákona, chrániť pred neželanými či častými zmenami. Konštitucionalizácia volebného systému, ako možno načrtnutý fenomén označiť, pritom má viacero dôsledkov. Okrem stability volebného systému a jeho ochrany pred zmenami, ktoré by sledovali (len) záujmy konkrétnej politickej reprezentácie, ide napríklad aj o hierarchizáciu noriem volebného práva a s ňou spojené priznanie hodnotového významu niektorým normám volebného práva.
2)
Trend postupného rozširovania konštitucionalizácie volebného systému možno badať najmä v 20. a 21. storočí. Na porovnanie, v roku 1900 existovali len štyri
ústavy, ktoré jasne určovali pravidlá volieb do parlamentu, resp. jeho dolnej komory.
3)
V súčasnosti je takýchto ústav, ako si ukážeme aj v tretej časti príspevku, omnoho viac.
Téma ústavnej ochrany volebného systému, konkrétne volebného systému uplatňovaného pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj len "Národná rada"), sa dostala do širšieho povedomia začiatkom roka 2023. V kontexte vtedajšej ústavno-politickej krízy, ktorá napokon vyústila do predčasných parlamentných volieb, časť vtedajšej politickej reprezentácie presadila zmenu textu
Ústavy Slovenskej republiky č.
460/1992 Zb. (ďalej len "
Ústava"), ktorá, okrem umožnenia skrátiť volebné obdobie Národnej rady jej uznesením, mala docieliť aj ochranu volebného systému uplatňovaného pri voľbách do Národnej rady. Načrtnutý zásah do ústavného textu bol odôvodňovaný obavami, že vtedajšia opozícia v prípade, ak sa po parlamentných voľbách dostane k moci, "bežným" zákonom zavedie taký volebný systém, ktorý by mal údajne znevýhodniť určité druhy politických strán, prípadne by mal dokonca predstavovať hrozbu pre demokraciu na Slovensku.
4)
Priblížený zámer sa napokon pretavil do ústavného zákona novelizujúceho
Ústavu, ktorý bol schválený 25. januára 2023 a v Zbierke zákonov vyhlásený pod č.
24/2023 Z. z. Spôsob, akým sa ústavná ochrana volebného systému napokon zrealizovala, však možno označiť ako prinajmenšom neštandardný. Ako "nosič" obsahu bol totiž použitý návrh ústavného zákona, ktorý bol do Národnej rady doručený ešte v auguste 2022. V septembri 2022 bol schválený v prvom čítaní a odvtedy v Národnej rade takpovediac čakal na svoj osud.
5)
Prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, podaného 24. januára 2023, sa pôvodný obsah návrhu ústavného zákona nahradil novým,
6)
ktorý okrem iného spočíval aj v ústavnej ochrane volebného systému. Priblíženým postupom sa, bez formálneho využitia inštitútu skráteného legislatívneho konania, podarilo z materiálneho hľadiska (nový) ústavný zákon schváliť už deň po jeho predložení. Obsah pozmeňujúceho návrhu, spočívajúci v zakotvení základných prvkov volebného systému využívaného pri voľbách do Národnej rady do textu
čl. 74 Ústavy, jeho predkladateľ odôvodnil tým, že takýmto postupom sa zabráni bez dôslednej opory argumentov a bez širšej politickej podpory jednoduchej väčšine parlamentu zmeniť kľúč, podľa ktorého sa skladá Národná rada.
Cieľom príspevku je, so zreteľom na stručne popísané udalosti zo začiatku roka 2023, zhodnotiť, do akej miery
Ústava v znení ústavného zákona č.
24/2023 Z. z. skutočne chráni volebný systém uplatňovaný pri voľbách do Národnej rady. Cieľom je teda priblížiť, aké zmeny vo volebnom systéme zostali mimo dispozičnej sféry zákonodarcu.
7)
Okrem uvedeného príspevok zameria pozornosť aj na ústavnú ochranu volebného systému v ostatných štátoch Rady Európy. Tieto totiž, vzhľadom na spoločne zdieľané hodnoty vrátane tých týkajúcich sa reprezentatívnej demokracie a volebného systému ako jej kľúčového inštitútu, predstavujú vhodnú množinu pre komparáciu. Jej výsledkom by malo byť zistenie, či spôsob, akým sa slovenský delegovaný ústavodarca rozhodol po viac než troch desiatkach rokov ochrániť existujúci volebný systém, je porovnateľný s tým, ako to urobili ústavodarcovia v ostatných európskych štátoch.
1. Volebný systém a parlamentné voľby
Prv než zameriame pozornosť na možnosti slovenského zákonodarcu disponovať s volebným systémom, či už pred alebo následne najmä po novele
Ústavy realizovanej ústavným zákonom č.
24/2023 Z. z., je nevyhnutné ustáliť to, čo budeme mať pod pojmom "volebný systém" na mysli. Predmetný pojem totiž predstavuje jeden z najčastejšie používaných slovných spojení nie len pri skúmaní volieb z právneho hľadiska, ale aj z hľadiska iných vedných disciplín. Diverzita prístupov k predmetnému pojmu spôsobuje aj rôzne uchopenie jeho obsahu. Napríklad O. Krejčí rozlišuje volebný systém v sociologickom zmysle a v normatívnom zmysle. Zatiaľ čo v prvom prípade za volebný systém považuje súhrn všetkých jednotlivcov a inštitúcií, vrátane vzťahov medzi nimi, ktorí sa zúčastňujú volieb, v tom druhom zas volebný systém chápe ako súhrn všetkých pravidiel regulujúcich volebné vzťahy.
8)
So zreteľom na ciele tohto príspevku nás bude zaujímať práve normatívny prístup k volebnému systému.
9)
Aj pri normatívnom prístupe k volebnému systému prichádzajú do úvahy viaceré definície, a to v závislosti od šírky uchopenia celej problematiky. K skúmanému pojmu však budeme pristupovať v užšom zmysle, čiže za jeho obsah budeme považovať len tie pravidlá, ktoré určujú spôsob, akým sa odovzdané hlasy voličov transformujú na mandáty, ktoré sú predmetom volieb.
10)
Keďže pozornosť bude venovaná volebnému systému v spojení s parlamentnými voľbami, môžeme vymedzenie volebného systému zúžiť na pravidlá určujúce to, akým spôsobom sa hlasy voličov transformujú na poslanecké mandáty. Povedané inými slovami, za volebný systém budeme považovať pr