Ústavné zmeny a ich prínos z hľadiska ESĽP a Výboru ministrov Rady Európy (2.)

Vydáno: 25 minút čítania

 

Ústavné zmeny a ich prínos z hladiska ES lP a Výboru ministrov Rady Európy (2.)
Najvýznamnejšou ústavnou zmenou z hľadiska zabezpečenia náležitej a účinnej ochrany ľudských práv v SR je zavedenie inštitútu ústavnej sťažnosti podľa článku 127 Ústavy SR (ďalej len "ústava"), ktorým bol nahradený podnet podľa článku 130 ods. 3 ústavy.
2. Ďalšie prípady, ktoré mali za následok ústavné zmeny - obnova konania pred ústavným súdom
Vyskytli sa aj prípady, v ktorých Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") dospel k záveru o porušení práva na prístup k ústavnému súdu, či porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie pred ústavným súdom1). Rozsudkom z 20. novembra 2012 ESĽP skonštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru v prípade Harabin proti Slovenskej republike, z dôvodu, že o jeho disciplinárnom previnení nerozhodoval nestranný súd. ESĽP zároveň zamietol nárok na náhradu majetkovej škody a priznal sťažovateľovi 3 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy s tým, že pri výkone rozsudku sú štáty nielen povinné zaplatiť sumy priznané z titulu spravodlivého zadosťučinenia, ale aj prijať ďalšie všeobecné a individuálne opatrenia. V predmetnom prípade by podľa ESĽP bola najvhodnejšou formou nápravy obnova konania pred súdom spĺňajúcim záruky nestrannosti. Návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania vo veci disciplinárneho konania vedeného proti nemu pred ústavným súdom pod sp. zn. PL. ÚS 92/2011 bol ústavnému súdu doručený 21. februára 2013. Ústavný súd (ďalej len "ústavný súd") uznesením sp. zn. PL. ÚS 6/2013 z 29. októbra 2013 rozhodol tak, že návrh sťažovateľa na obnovu konania zamietol podľa článku 131 ods. 1 ústavy, ako aj § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde. V odôvodnení
inter alia
uviedol: "Z ustanovení čl. 131 ods. 1 ústavy a § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplýva, že plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. O návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania rozhodovalo 10 sudcov pléna ústavného súdu. Dvaja sudcovia ústavného súdu boli z rozhodovania v predmetnej veci vylúčení, jeden bol práceneschopný. Pri rozhodovaní o ich vylúčení zohľadňovalo plénum ústavného súdu závery vyplývajúce z rozsudku ESĽP v Štrasburgu z 20. novembra 2012 vo veci sťažnosti sťažovateľa Harabina proti SR (č. 58688/11), ktorý sa predmetnej veci týkal. Vzhľadom na nižší počet sudcov rozhodujúcich v danej veci v pléne ústavného súdu a na skutočnosť, že text ústavy ani text zákona o ústavnom súde výslovne možnosť obnovy konania pred ústavným súdom neposkytujú, nezískal návrh na povolenie obnovy disciplinárneho konania vedeného proti sťažovateľovi pod sp. zn. PL. ÚS 92/2011 požadovanú väčšinu siedmich hlasov a musel byť v súlade s označenými ustanoveniami ústavy a zákona o ústavnom súde zamietnutý z procesných dôvodov."
Listom z 5. septembra 2013 (ktorý bol zaslaný na vedomie aj pr