Ústavné a neústavné verejné dávky v Slovenskej republike (2.) Pokuty a odvody

Zanedbanie ústavnej ochrany spoločenských vzťahov zásadného významu nie je na Slovensku pravdepodobne nikde inde také markantné, ako v prípade odvodov, s ktorými počíta Ministerstvo financií SR, ale nie Ústava SR (ďalej len "Ústava"). Platenie odvodov je v súlade s Ústavou iba tam a vtedy, kde a keď ide o odvod slúžiaci na dosiahnutie účelu ústavnej normy, čo sa deje v prípade platieb podľa článku 39 a 40 Ústavy. Osobitné odvody, ktoré sa platia podľa vzrastajúceho počtu zákonov, nemajú základ v Ústave. Ak osobitný odvod nie je nesprávne pomenovanou daňou, je protiústavne určenou verejnou dávkou.

Najzávažnejšia otázka interpretácie a aplikácie článku 59 Ústavy je, či podľa tohto ustanovenia možno subjekty súkromného práva zaťažovať aj inými verejnými platbami, aké sú výslovne uvedené v článku 59, alebo či súkromné subjekty môžu byť zaťažené povinnosťou odvádzať v prospech verejných zdrojov iba verejné dávky výslovne určené v článku 59.

Ústava výslovne umožňuje štátu zaťažovať členov spoločnosti daňami a poplatkami. V spojení s čl. 1 Protokolu č. 1 možno subjekty súkromného práva zaťažiť aj pokutami. To na prvý pohľad vedie k uprednostneniu extenzívneho výkladu čl. 59, lebo tak Slovenská republika plní svoj záväzok z medzinárodného dohovoru.

Zdanie klame. Článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru sa nevymedzujú verejné platby. Účelom úpravy článku 1 Protokolu č. 1 je ochrana práva pokojne užívať svoj majetok. Článkom 1 Protokolu č. 1 sa ustanovujú dôvody verejného záujmu, kvôli ktorým možno obmedziť vlastníka v pokojnom užívaní jeho majetku. Verejné platby (dane a poplatky) sú jedným z dôvodov verejného záujmu legitimizujúcim obmedzenie vlastníka v uplatnení práva pokojne užívať svoj majetok. Pokuty sú iným dôvodom verejného záujmu. Pokuta je majetková sankcia, prostriedok uplatnenia zodpovednosti za protiprávne správanie. Viac rozdielov zásadného významu vylučuje stotožnenie pokút s daňami a poplatkami. Napríklad, povinnosť platiť pokutu vznikne až vtedy a tomu, kto sa správal protiprávne, kto porušil platnú právnu úpravu alebo nesplnil svoju právnu povinnosť. Povinnosť platiť daň nevznikne až vtedy a tomu, kto sa správal protiprávne. Povinnosť platiť daň vznikne každému, kto splní podmienky pre vznik daňovej povinnosti. Povinnosť platiť pokutu sa ustanovuje podľa miery závažnosti protiprávneho správania. Výška dane závisí od iných kvalifikačných kritérií. Nie je právny dôvod pre označenie pokút za formu verejnej dávky a ich subsumáciu pod režim ústavnej ochrany článkom 59 Ústavy. Pokuty sú formou zásahu do práva pokojne užívať svoj majetok, ktorá v nomenklatúre právnych inštitútov upravených Ústavou podlieha ustanoveniu článku 20 ods. 1 v spojení s ustanovením článku 20 ods. 3.¹⁾

Článok 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru uvádza viac právnych dôvodov pre obmedzenie práva pokojne užívať svoj majetok, ako ich uvádza čl. 59 Ústavy, no táto okolnosť nie je relevantná pre odpoveď na otázku, či v súlade s článkom 59 Ústavy možno uložiť aj verejné dávky, ktoré nie sú zahrnuté do taxatívneho výpočtu verejných platieb v článku 59. K odpovedi sa treba dopracovať metódami interpretácie práva.

Ústavný súd na základnú otázku článku 59 spočiatku vôbec neupriamil pozornosť. Len tak utrúsil vetu, podľa ktorej: "Uvedené rozlíšenie však nemení nič na tom, že vo vzťahu k ustanoveniu daní, poplatkov, odvodov či iných obdobných povinností sa uplatnia v zásade rovnaké ústavnoprávne požiadavky."²⁾

Slová "odvodov či iných obdobných povinností" sa vo výklade Ústavného súdu objavili odrazu, bez zmienky v návrhu na konanie, bez zmienky v predchádzajúcom texte odôvodnenia rozhodnutia aj bez zmienky v nasledujúcom texte. slovenského ústavného práva.

Táto veta výslovne a bez pochybností zaujíma postoj, podľa ktorého obsahom článku 59 je možnosť zaťažiť subjekty súkromného práva nielen povinnosťami platiť dane a poplatky, ale aj odvody a všetky "iné obdobné povinnosti" slúžiace na napĺňanie príjmov štátu a ostatných subjektov verejnej moci. Príjmy štátu sú proste posvätné, štát nemožno obmedzovať v jeho odhodlaní zaznamenať vyššie príjmy prostredníctvom verejných dávok. pokračovanie na nasledujúcich stranách ...)

Výklad článku 59 je zdanlivo v súlade s výkladom článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru. Ako uviedol Ústavný súd: "Podľa ESĽP opatrenie, ktorým dochádza k zasahovaniu do práva na pokojné užívanie majetku (a teda aj ukladanie daní či iných obdobných povinností - pozn.), musí zachovávať požiadav