GIBA, M.: Referendum o predčasných voľbách je protiústavné. Právny obzor, 104, 2021, č. 3, 191 - 207.
The referendum on early general election is unconstitutional.
In this paper, the author deals with a highly topical constitutional law issue - the question of the conformity of the referendum on early general election with the Constitution of the Slovak Republic. The attempt to organize this type of referendum is not new in Slovakia. It has been held twice so far, in 2000 and 2004. Despite serious doubts about its constitutionality, the Constitutional Court has not yet had the opportunity to make a decision on this issue. The author takes a clear position that the referendum on early general election is unconstitutional. He supports this conclusion with arguments of legal theory, written law and case law, taking also some examples and inspiration from comparative constitutional law. According to the author, accepting this kind of referendum as part of the constitutional mechanisms can destabilize the Slovak constitutional system in a serious way. The author claims that the referendum on early election devalues, and therefore violates the importance of the right to vote, it violates the representative mandate, the sovereignty of the people and ultimately, also the principle of democracy and the rule of law.Key words:
referendum, early election, Constitution, democracy, right to voteÚvod
Po dvoch neúspešných a relatívne dávnejších pokusoch z rokov 2000 a 2004 na Slovensku opäť vznikol nápad vyvolať predčasné parlamentné voľby prostredníctvom referenda. To, prirodzene, oživilo ústavnoprávne diskusie o súlade takéhoto referenda s Ústavou.
1)
Ešte koncom januára 2021 som pripomenul svoj dlhodobý odmietavý názor k takémuto referendu.
2)
Diskusia nabrala na intenzite, keď vo februári 2021 môj kolega Vincent Bujňák v denníku Postoj publikoval názor, že takéto referendum odporuje Ústave.
3)
Zniesla sa naňho vlna kritiky v internetových diskusiách - ich úroveň však, žiaľ, často zodpovedá tomu, že sú
de facto
anonymné a tak ich treba aj brať. No prišiel útok aj od politických iniciátorov tohto referenda,
4)
ktorý vyvolal ráznu a správnu reakciu Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
5)
V denníku Postoj medzitým reagoval ďalší môj kolega Tomáš Ľalík, ktorý predostrel názor, že referendum o predčasných voľbách je v súlade s Ústavou.
6)
V tom istom období v dennej tlači vyslovil pochybnosti o ústavnosti referenda o predčasných voľbách Eduard Bárány.
7)
Keďže spomenutá polemika prebehla v dennej tlači, bola z pohľadu verejnosti podstatne viditeľnejšia, než keby sa konala na vedeckých fórach. Vysloviť názor o tom, že referendum o predčasných voľbách je protiústavné, znamená čeliť kritike, najmä tej laickej, keďže takýto názor je nepopulárny. Uvedomil som si však, že mnohí z kritikov sú aj vzdelaní a dobromyseľní ľudia, ktorí zrejme odborné argumenty proti tomuto referendu nepochopili celkom presne. Preto bolo užitočné predostrieť ich komplexne v dennej tlači. Súlad či rozpor referenda o predčasných voľbách s Ústavou je však v prvom rade dôležitou otázkou ústavnoprávnej teórie a praxe. Z tohto dôvodu, a tiež vzhľadom na vysokú aktuálnosť tejto otázky, považujem za vhodné zaujať k otázke postoj aj v rámci vedeckej diskusie.
Cieľom tohto článku bude priniesť odpoveď na otázku, či referendom možno skrátiť volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej Národná rada), a túto odpoveď podložiť konkrétnymi argumentmi pozitívneho práva, judikatúry a právnej teórie. Najskôr je však nutné, takpovediac, vybrať pred zátvorku to, čo treba mať v každej chvíli na zreteli pri čítaní všetkých mojich argumentov.
1. Nevyhnutné predbežné poznámky
Ústavné právo upravuje, okrem iného, vzťahy medzi najvyššími orgánmi štátu, ktoré sú zároveň orgánmi politickými. Preto má blízko k politike a preto sú mnohé ústavno-právne problémy súčasne problémami politickými. Je to holý a nevyhnutný fakt. Referendum o predčasných voľbách je učebnicovým príkladom takéhoto problému. To, či je toto referendum v súlade alebo v rozpore s Ústavou, je odbornou ústavnoprávnou otázkou. Ale ak sa táto otázka dnes intenzívne rieši, tak preto, lebo ju priniesla ústavná prax v konkrétnom momente a politickom kontexte. Ten je taký, že referendum o predčasných voľbách je v roku 2021 namierené proti súčasnej vláde a jej parlamentnej väčšine, a o jeho úspech má záujem súčasná opozícia. Na tom nič nemení fakt, že formálne toto referendum vzíde z ľudovej petície, lebo reálne je iniciované politicky.
Ak ústavný právnik chce dať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia odpoveď na akúkoľvek ústavnoprávnu otázku, urobí to takto: predostrie argumenty, ktoré považuje za relevantné, vyvráti možné protiargumenty, svoje úvahy čo najviac rozvinie a potom dospeje k finálnej odpovedi. Klasický postup pri vedeckej práci. Odpoveď na otázku, či referendum o predčasných voľbách je v súlade s Ústavou, môže byť buď "áno", alebo "nie", inej možnosti niet. Tu sa dostávame k spomínanému politickému rozmeru problému: v roku 2021 možnosť "nie" politicky osoží vládnej koalícii a možnosť "áno" opozícii. Tým pádom ústavnému právnikovi hrozí, že hoci aj prinesie tie najprepracovanejšie argumenty podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, časť publika ho obviní, že sa snaží pomôcť jednému či druhému politickému táboru. Ten, kto nerozumie (alebo nechce rozumieť) vedeckej diskusii, si neuvedomuje, že ak aj odborná odpoveď na ústavno-právny problém prináša momentálny osoh pre konkrétny politický tábor, nie je to vôbec zámerom autora. Je to len nevyhnutný dôsledok faktu, že ústavnoprávny problém je zároveň problémom politickým. Čo s tým? Keď sa rieši taká vážna ústavnoprávna otázk