Článok sa zaoberá zabezpečením budúcej pohľadávky záložným právom k nehnuteľnosti. V právnej teórii a praxi sa možno stretnúť s dvomi rozličnými prístupmi k otázke okamihu vzniku záložného práva zabezpečujúceho budúcu pohľadávku, pričom rozpornosť týchto prístupov vychádza predovšetkým z odlišného ponímania zásady akcesority. Autorka v článku prezentuje názor, že na zásadu akcesority v tomto kontexte nemožno nazerať „čiernobielo“, a teda že sa buď absolútne uplatňuje alebo neuplatňuje. V prípade zabezpečenia budúcich pohľadávok určitého druhu si kladie otázku, či je to v zmysle právnej úpravy de lege lata vôbec možné.
The paper deals with the securing of a future claim by lien on real estate. In legal theory and practice, two different approaches can be encountered to the question of the moment of the creation of the lien securing the future claim, while the contradiction of these approaches is based primarily on a different understanding of the principle of accessory. In the paper, the author presents the opinion that the principle of accessory cannot be seen as “black and white” in this context, and that it is either absolutely applied or not applied. In the case of securing future claims of a certain type, the author asks herself whether it is at all possible under de lege lata legislation.
PACALAJOVÁ, N.: K zabezpečeniu budúcej a budúcej druhovej pohľadávky záložným právom k nehnuteľnosti; Justičná revue, 73, 2021, č. 12, s. 1450 - 1458.
Úvod
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako "Občiansky zákonník"alebo "OZ") v ust. § 151c ods. 2 výslovne aprobuje možnosť zabezpečiť záložným právom aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. V právnej teórii sa v súvislosti s dikciou tohto ustanovenia vedie polemika ohľadom toho, či zákonodarca touto normou smeroval iba k možnosti zriadenia záložného práva, alebo aj k možnosti zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý je v zmysle ust. § 151e ods. 2 OZ právnou skutočnosťou vzniku záložného práva k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom. V prípade druhej možnosti by zákonodarca pripustil vznik záložného práva bez toho, aby v čase rozhodovania o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností zabezpečovaná pohľadávka skutočne existovala. Avšak v prípade, ak by účelom tohto ustanovenia bolo len zriadenie záložného práva k pohľadávke, ktorá ešte neexistuje, možno si klásť otázku, aký reálny význam by toto ustanovenie pre prax malo.
Ako v článku ďalej poukážeme, na otázku okamihu vzniku záložného práva zabezpečujúceho budúcu, resp. podmienenú pohľadávku je rozporný názor nielen v právnej teórii, ale i právnej praxi reprezentovanej rozhodovacou činnosťou súdov. Disparita prístupov k riešeniu tejto otázky pritom vychádza z rozdielneho ponímania zásady akcesority.
V prípade zabezpečenia budúcej pohľadávky určitého druhu je však na mieste otázka, či ju vôbec možno platne zabezpečiť, keďže Občiansky zákonník sa k tejto problematike výslovne nevyjadruje. Možnosť zabezpečenia budúcej pohľadávky určitého druhu bola v slovenskom právnom poriadku explicitne upravená len do 31. decembra 2002, a to zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako "Obchodný zákonník" alebo "OBZ") v ust. § 299 ods. 2 (zrušené zákonom č. 526/2002 Z.z.). V druhej časti článku sa preto zaoberáme aj touto otázkou.
1 Zabezpečenie budúcej pohľadávky záložným právom
Podľa ust. § 151c ods. 2 OZ možno záložným právom zabezpečiť aj budúcu a podmienenú pohľadávku (ďalej len ako "budúca pohľadávka"). Zabezpečenie pohľadávky, ktorá ešte nevznikla, je bežnou praxou v oblasti hypotekárneho bankovníctva. Len ťažko si totiž možno predstaviť situáciu, kedy by banka na základe úverovej zmluvy poskytla dlžníkovi peňažné prostriedky a až dodatočne by ho žiadala o zriadenie záložného práva. Na to, aby mohol veriteľ poskytnúť plnenie, ku ktorému sa zaviazal, potrebuje záruku jeho návr
