Náhrada škody

Z odôvodnenia I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci 1. Ústavnému súdu SR (ďalej aj „ústavný súd“) bola 18. augusta 2022 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu...

Téma, o kterém pojednávám, bych chtěl rozdělit do tří částí: Nejdříve uvedu několik zásad německého práva v oblasti všeobecných obchodních podmínek, jak se toto právo během posledních 50 let...

I. Úvod do problematiky Vzťah zmluvnej pokuty a náhrady škody je variabilný, a to nielen de lege lata, ale aj z historického hľadiska. Varíruje medzi ich úplnou separáciou, úzkou...

rozsudok Veľkej komory Súdu z 24. septembra 2024 k sťažnostiam č. 6319/21, 6321/21 a 9227/21 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na prístup k súdu) v kontexte rozhodnutia o náhrade škody, pre obeť trestného činu, v trestnom konaní

§ 82 ods. 1 a 2, § 3 písm. c) bod 10 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike§ 123 a § 124 Občianskeho zákonníka Pre priznanie nároku na náhradu škody za neoprávnený odber plynu je rozhodujúce, kto bol reálnym odberateľom plynu, t. j. kto škodu spôsobil. Až pokiaľ nemožno zistiť skutočného odberateľa, považuje sa za neoprávneného odberateľa vlastník nehnuteľnosti, ktorá je odberným miestom. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obdo 41/2022

§ 135a Obchodného zákonníka§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka Za situácie preukázaného vzniku škody na strane obchodnej spoločnosti, žalovanú ako (bývalú) konateľku spoločnosti podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka zaťažuje dôkazné bremeno preukázania, akým spô-sobom peniaze ňou vybraté z účtu spoločnosti spotrebovala, a že s nimi naložila s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/7/2023

Nedávna rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu priniesla nové impulzy pre výklad a aplikáciu pravidiel o zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú porušením ich povinností. Tento článok upriamuje pozornosť na tieto rozhodnutia, ich význam z hmotnoprávneho a procesnoprávneho hľadiska, na ich sporné časti a aj na otvorené otázky, ktoré ostávajú nezodpovedané. Oba prípady sa týkajú zodpovednosti konateľov za škodu, ktorú mali spoločnosti spôsobiť porušením povinností pri výkone svojej funkcie.

rozsudok zo 14. júna 2022 k sťažnosti č. 44652/18 pre porušenie článku 10 Dohovoru (sloboda prejavu) v kontexte náhrady škody voči bývalému predsedovi vlády za zverejnenie defamujúcich komentárov o inej osobe na jeho facebookovom profile

rozsudok zo 7. júla 2022 k sťažnosti č. 3269/18 pre porušenie článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (ochrana majetku) v kontexte náhrady škody spôsobenej na majetku zaistenom v trestnom konaní

Autorka sa v príspevku zaoberá stretom systémov zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti za škodu a posúdením ich vzájomného vzťahu a normatívneho nastavenia. Na príklade styčných a odlišných bodov zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti za škodu rovnako ako rozboru vybraných inštitútov, v rámci ktorých úprava jednotného civilného deliktu naráža na svoje limity, sa snaží autorka ponúknuť záver o tom, ktorý z prístupov – jednota alebo oddelenosť režimov zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti za škodu – je z pohľadu slovenského práva vhodnejší.

§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Určenie primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy konkrétnou sumou je vždy závislé od výsledku posúdenia takých individuálnych, jedinečných okolností každej prerokovávanej veci, ktoré sú spravidla neopakovateľné a nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. V dôsledku toho sa na podklade rozhodnutí dovolacieho súdu, ktorými v jednotlivých prípadoch preskúmaval správnosť posúdenia takto vysoko individuálnych okolností odvolacími súdmi, ani nemôže – v otázke primeranosti konkrétnej výšky tejto náhrady – vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 204/2018

ZSP 19/2020 § 420, § 415 Občianskeho zákonníka § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku Nečinnosť žalobcu nemôžu následne kompenzovať súdy v konaní o náhradu škody uplatnenej podľa Občianskeho zákonníka tým,...

ZSP 5/2020 § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších...

Pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, spôsobenie škody, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Súd ro­zhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom je totiž viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu k všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin.

  ZSP 41/2019 Zodpovednosť štátu za škodu - úvaha súdu o výške primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu...

V príspevku sa autor pokúša identifikovať zmysel premlčania. Prízvukuje, že jeho správna identifikácia môže pomôcť vyriešiť zložité prípady výslovne nepokryté v legislatíve, čo sa následne autor snaží preukázať na špecifických situáciách. Autor sa konkrétne zaoberá napríklad premlčaním dávok peňažného dôchodku, započítaním premlčanej pohľadávky, prípustnosťou skrátenia, resp. predĺženia premlčacích dôb, ďalej premlčaním regresných nárokov solidárne zaviazaných dlžníkov alebo otázkou, či podanie žaloby zastaví plynutie premlčacej doby nároku na náhradu škody v celom jeho rozsahu alebo len do výšky žalovanej sumy.

Príspevok stručne analyzuje navrhovanú úpravu odporovateľnosti v návrhu novely Občianskeho zákonníka. Tú považuje sám predkladateľ za natoľko významnú, že ju ako príklad pozitívnej zmeny uvádza už vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Cieľom príspevku je však poukázať na to, že napriek viacerým pozitívnym zmenám zostáva navrhovaná úprava verná doterajšej nepraktickej koncepcii uplatňovania odporovateľnosti. Okrem toho sa kritike podrobujú nepresne prevzaté úpravy zo zahraničných vzorov, ich nedotiahnuté koncepčné zasadenie do navrhovanej úpravy a v konečnom dôsledku aj nepresné formulácie navrhovaných ustanovení. Zároveň sa však príspevok pokúša konštruktívne navrhnúť nové, vhodnejšie formulácie nových ustanovení.

  ZSP 44/2018 Náhrada škody za neoprávnený odber plynu § 82 ods. 1 písm. c), d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v platnom znení § 421 ods. 1 písm....

Z aplikačnej praxe je zrejmé, že v súčasnosti väčšina účastníkov záväzkovo právnych vzťahov využíva inštitút zmluvnej pokuty vo forme peňažnej sumy. Peňažná suma je podľa mnohých autorov jediným prípustným predmetom zmluvnej pokuty. Jej využitie v takejto podobe je však limitované solventnosťou dlžníka. Autorka preto v článku analyzuje súčasnú právnu úpravu inštitútu zmluvnej pokuty v Občianskom a Obchodnom zákonníku vo vzťahu k možnosti platného uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute, ktorú by si účastníci vymienili v nepeňažnej forme, a to aj použitím metódy vertikálnej a horizontálnej komparácie. Zároveň poukazuje na problémy, ktoré sa spájajú s nepeňažnou formou zmluvnej pokuty, a navrhuje možné riešenia týchto problémov.

Hlavným cieľom článku je priblížiť konštrukciu tzv. negatívneho zmluvného záujmu, ktorý môže mať svoje uplatnenie predovšetkým pri zodpovednosti za škodu spôsobenú neplatnosťou zmluvy, ako aj zhodnotiť možnosti jej uplatnenia v slovenskom práve. Zásadnou otázkou tu je, či má mať strana poškodená neplatnosťou právo na náhradu škody, ktorá by ju priviedla do takého stavu, v akom by sa ocitla, keby bola zmluva platná, alebo len do stavu, v akom by bola, keby nikdy nepodnikala kroky smerujúce k uza­vretiu zmluvy.