Pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, spôsobenie škody, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom je totiž viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu k všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin.
UZNESENIE NAJVYŠŠIEHO SÚDU SR SP. ZN. 8 CDO 82/2018 Z 29.11.2018 (NÁHRADA ŠKODY A VIAZANOSŤ TRESTNÝM ROZSUDKOM)
JUDr.
Milan
Hlušák
Katedra občianskeho a obchodného práva Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP") je civilný súd viazaný
"rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal".
Na pozadí tohto stručného ustanovenia nám súdna prax v poslednom čase priniesla niekoľko zaujímavých usmernení. S niektorými, napríklad že civilný súd má stále skúmať, či škodu popri odsúdenom nespôsobil aj sám poškodený, prípadne tretia osoba, sa súhlasiť dá.1) S inými, napríklad, že konateľ odsúdený za trestný čin, ktorého znakom je spôsobenie škody inému, zodpovedá za túto škodu aj napriek tomu, že podľa § 420 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ") môže byť jeho priama zodpovednosť vylúčená, možno polemizovať.2) Do tejto druhej skupiny patrí aj glosované rozhodnutie, v ktorom Najvyšší súd SR (ďalej len "najvyšší súd") riešil otázku, či viazanosť trestným rozhodnutím zahŕňa aj viazanosť zistením trestného súdu, že páchateľ spôsobil škodu. Pokračujúc v línii vytýčenej ústavným súdom,3) najvyšší súd zaujal názor, ako to vyplýva z hore uvedenej právnej vety, že takáto viazanosť z § 193 CSP skutočne vyplýva, ak je spôsobenie škody znakom skutkovej podstaty trestného činu. Tento záver, hoci na pozadí predmetného skutkového stavu možno aj vedúci k správnemu rozhodnutiu najvyššieho súdu, si však vo všeobecnej rovine vyžaduje určité upresnenia. Glosované rozhodnutie nám tak skvelo poslúži ako plátno na maľovanie niekoľkých úvah o vplyve trestného rozhodnutia na civilné konanie, ktorého predmetom je nárok na náhradu škody.1. Začnime stručným priblížením skutkového stavu a priebehu konania. Spoločenstvo vlastníkov bytov dlhovalo verit