V príspevku sa autor snaží rozvinúť dôsledky tradične uznávaného konceptu transformácie oddeleného majetku jedného z manželov ako nepísanej výnimky z nadobúdania veci do BSM počas manželstva a niektoré z nich korigovať. Pri nadobúdaní veci počas manželstva z oddelených zdrojov oboch manželov autor pléduje pre vznik podielového spoluvlastníctva k nadobúdanej veci s rovnakými podielmi manželov, bez ohľadu na pomer použitých prostriedkov. Vec, nadobudnutá zároveň z oddelených aj zo spoločných prostriedkov, by v zásade mala patriť do BSM, ale možno ju nadobudnúť aj tak, že vec bude v podielovom spoluvlastníctve, pričom do BSM bude patriť len jeden zo spoluvlastníckych podielov a druhý bude patriť do oddeleného spoluvlastníctva. Nadväzuje tiež na líniu judikatúry, ktorá pri určovaní, do akej majetkovej masy nadobúdaná vec patrí, zohľadňuje aj vôľu nadobúdajúcich manželov a umožňuje tak, aby sa vec, ktorá by inak v dôsledku transformácie bola v oddelenom majetku jedného z manželov (resp. v oddelenom podielovom spoluvlastníctve oboch), stala súčasťou BSM. Okrem toho sa venuje aj spracovaniu, zmiešaniu a prírastkom veci, osobitne pri prostriedkoch na účte. Poukazuje na problémy spojené s tradovaným pohľadom, že každý prírastok veci (aj keby bol príslušenstvom) vstupuje do BSM. Na prostriedky na účte zo zmiešaných zdrojov navrhuje na účely BSM fingovať špecifické spoluvlastnícke právo.
V nedávnom článku sa autor snažil o hlbšie pochopenie problému jednotnosti spoluvlastníckych a obchodných podielov,
1)
pri ktorých rezonovala aj interakcia medzi bezpodielovým a podielovým spoluvlastníctvom. Pri písaní sa objavilo celé spektrum priam až banálnych problémov, ktoré prekvapivo nie sú v domácej právnej spisbe analyzované, hoci ide o problémy každodenného života (napr. otázka zmiešania prostriedkov manželov na účte z pohľadu BSM). V iných otázkach sa plytká doktrína javila byť kolidujúca s judikatúrou či požiadavkami praxe (pravidlá transformácie oddeleného a zmiešaného majetku). Žiadalo sa teda artikulovať pohľad aj na tieto problémy.
Ďalšie úvahy sú postavené na troch základných východiskách BSM, ktoré nie sú spochybňované.
Po prvé, je dobre známe, že BSM sa postupne odpútalo od zákonnej úpravy a poháňané judikatúrou rozšírilo svoj rozsah nad rámec bežného spoluvlastníckeho režimu a stalo sa skôr sociálnym konštruktom hľadania spravodlivého rodinného majetku, ochrany veriteľov a bývalých manželov pri vyporiadaní spoločného majetku. Podľa zákona síce patrí do BSM všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol ktorýkoľvek z manželov počas trvania manželstva, ibaže by bola splnená niektorá zo zákonných výnimiek (§ 143 OZ),
rozsah BSM sa však nad rámec predmetov vlastníckeho práva rozšíril aj na iné právne statky, než sú veci
, a to nielen z hľadiska vyporiadania, resp. zohľadňovania pri vyporiadaní. Súčasťou BSM sa tak stali aj niektoré majetkové pohľadávky (napr. pohľadávka voči banke zo zmluvy o vedení účtu, nie však nárok na plnenie od zákazníka ani nárok na mzdu) či iné majetkové hodnoty (obchodný podiel),
2)
i keď bez jasného kľúča výberu.
3)
Po druhé, náš právny poriadok vychádza z toho, že
popri majetku v BSM môžu mať manželia aj samostatnú, resp. oddelenú majetkovú masu
, či už ako výlučné, alebo podielové spoluvlastníctvo. Je prípustné aj to, aby manželia mali k tej istej veci oddelený spoluvlastnícky podiel a zároveň spoluvlastnícky podiel v BSM. Ak je určitý majetok v oddelenom vlastníctve a nie v BSM, tak sa ho vyporiadanie BSM netýka
4)
a ani veritelia druhého z manželov naň nemôžu siahnuť.Po tretie, naše právo zohľadňuje
presuny medzi oddeleným a spoločným majetkom v rámci zohľadnenia investícií, resp. vnosov pri vyporiadaní BSM
. Pri vyporiadaní sa zohľadňujú investície medzi spoločným a oddeleným majetkom s určitými podmienkami (napr. nedochádza k valorizácii investície, ktorá sa zohľadňuje len vo výške, v akej bola vynaložená; navyše, ak bola vynaložená investícia do veci v BSM, tá vec musí v čase zániku BSM ešte existovať). Okrem príkazu zohľadniť pri vyporiadaní BSM vnosy z oddeleného do spoločného a zo spoločného do oddeleného (§ 150 OZ), zákon iné transfery či zmeny medzi oddelenou a spoločnou masou neupravuje.Súdna prax priniesla koncept
transformácie oddeleného majetku
, ktorý rozširuje separáciu majetku jedného z manželov oddeleného od BSM aj na ten majetok, ktorý bol získaný napríklad výmenou za oddelený majetok. Pri transformácii oddeleného majetku však môže nastať veľa otázok, na ktoré judikatúra dáva len strohú odpoveď. Práve možnosť transformácie oddeleného majetku otvára mnohé ďalšie otázky, na ktoré v tomto príspevku chceme odpovedať a ktoré bude potrebné odlíšiť od iných situácií, keď k transformácii nedochádza.1. Transformácia majetkových más a nadobúdanie veci počas manželstva
1.1 Transformácia oddeleného majetku jedného z manželov
Inštitút transformácie oddeleného majetku je odôvodnený jednoduchou a na prvý pohľad jasne presvedčivou úvahou, že ak má jeden z manželov vec, ktorá nepatrí do BSM, tak ani nová vec, ktorú nadobudne zámenou za túto oddelenú vec, do BSM patriť nemá. Ekonomicky sa tu nič nové nenadobúda, len sa mení (transformuje) dovtedy oddelený majetok. Novozískaná vec je náhradou (surogátom) starej. Takáto myšlienka sa následne zovšeobecnila a okrem zámeny vecí zahrnula aj akúkoľvek realizáciu ekonomickej hodnoty majetku a jej následné využitie. Do BSM tak nepatrí ani vec (surogát) získaná napríklad kúpou alebo výmenou za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manželov, ktoré získal tým, že predal vec zo svojho oddeleného majetku. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na ekonomickoprávnu povahu týchto vecí ako predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov.
5)
Koncept transformácie vlastného oddeleného majetku zákon výslovne nepozná. Zrejme sa však dá implicitne vyvodiť z § 143 OZ výkladom formulácie "čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva". Nadobudnutím sa dá totiž rozumieť nadobudnutie v zmysle ekonomického rozmnoženia. Ak ale ide len o výmenu niečoho za niečo, nedochádza k žiadnemu ekonomickému rozmnoženiu. Mnohé detaily tohto konceptu už priniesla judikatúra. Ako všetky inštitúty vytvorené či dotvorené judikatúrou, aj tento je dotvorený s mysľou upriamenou len na konkrétne, špecifické situácie. Súdy nepotrebujú pozerať za okraj vlastného taniera. Riešia problém, ktorý je im naservírovaný. Je prirodzené, že súdmi dotvorené právo je vždy riešením konkrétneho problému, s ktorým je súd v danom konaní v danom skutkovom stave konfrontovaný (napr. vyporiadanie konkrétneho BSM). Systematický a funkčný súlad s právnym poriadkom získavajú judikatórne koncepty až postupne,