Považujeme za samozrejmé, že ak jeden spoluvlastník nadobudne druhý spoluvlastnícky podiel, jeho podiel sa zväčší (spojí, zrastie sa). Rovnako v prípade obchodných podielov v spoločnostiach s ručením obmedzeným. To sa označuje ako zásada prirastania podielu, resp. jednota podielu či jeho koncentrácia. Prirastanie pôsobí ako jednoduchá matematická operácia. V určitých situáciách však tieto zásady neponúkajú racionálne riešenia ani v podielovom spoluvlastníctve a ani pri obchodných podieloch. Autor sa snaží odôvodniť, že prirásť a sceliť sa do jedného môže iba taký spoluvlastnícky podiel, resp. obchodný podiel, ktorý patrí tej istej osobe a má tie isté vlastnosti. Preto spoluvlastnícky podiel či obchodný podiel zaťažený záložným právom neprirastie k nezaťaženému. Rovnako nezrastá spoluvlastnícky podiel či obchodný podiel v BSM s podielom mimo BSM. Môžu tak nastať viaceré situácie, keď dáva zmysel uvažovať o tom, že jeden spoluvlastník má viacero spoluvlastníckych podielov a jeden spoločník má viacero obchodných podielov. Tieto dve kategórie podielov nám zároveň umožňujú identifikovať jednotné pravidlá, ktorými môžeme teleologicky redukovať zásadu jednotnosti, koncentrácie či prirastania podielov.
Úvod
1. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 ods. 1 OZ). Ide teda o matematický zápis, pomernú veličinu, zlomok. Táto miera môže kolísať; narastie, ak spoluvlastník nadobudne ďalší spoluvlastnícky podiel, klesne, ak časť svojho podielu prevedie na inú osobu. Vždy však ostáva určitá miera, ktorou sa konkrétny spoluvlastník podieľa na právach a povinnostiach zo spoluvlastníctva a v tomto zmysle bude mať spoluvlastník práve a len jeden spoluvlastnícky podiel.
1)
Koncept prirastania či odrastania, zvyšovania alebo znižovania spoluvlastníckeho podielu tak vyplýva priamo z právneho vymedzenia spoluvlastníckeho podielu a nie je osobitne právne regulovaný.
V právnej úprave spoločnosti s ručením obmedzeným nájdeme výslovnú právnu úpravu zásady jednotnosti obchodného podielu, resp. koncentračnej zásady.
2)
Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel a pokiaľ sa spoločník zúčastňuje na zvýšení základného imania spoločnosti ďalším vkladom, zvyšuje sa jeho obchodný podiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho vkladu (§ 114 ods. 2 OBZ). Zákon nepredpokladá žiadnu výnimku z tejto zásady, resp. z týchto pravidiel. Nezdá sa tiež, že by doktrína pripúšťala výnimku z týchto pravidiel.
3)
V tomto kontexte sa oba právne inštitúty javia ako rovnaké. Spoluvlastník aj spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným majú mať vždy a len jeden (obchodný) podiel. Skúsme však modelovať niektoré príklady, v ktorých je toto východisko, podľa nášho názoru, naštrbené a v ktorých sa prejavia rozdielne vlastnosti týchto dvoch predmetov práva. Žiada sa dodať, že tu riešené prípady nie sú vnímané jednoznačne v doktríne, resp. doktrína k týmto - nie zriedkavým - prípadom mlčí. Judikatúry tiež nieto. Autor si preto ani nerobí nároky, že by tu prezentovaný skromný a asi skôr okrajový názor bol prevládajúcou mienkou, dúfa však, že táto úvaha v doktríne zarezonuje.
Limity zásady jednotnosti spoluvlastníckeho podielu a jeho prirastania
2. Začnime s jednoduchším, s podielovým spoluvlastníctvom. Základný príklad, ktorý poslúži ako východisko všetkých ďalších úvah, je intuitívny. Predstavme si, že vec je v spoluvlastníctve troch osôb, každý z nich má tretinový spoluvlastnícky podiel. Ak
jeden zo spoluvlastníkov prevedie svoj podiel druhému
, tak nadobúdateľ nebude mať dva tretinové podiely, ale len jeden dvojtretinový. Prevádzaný podiel je síce samostatným predmetom práva, ale po prevode dôjde k jeho splynutiu s podielom nadobúdateľa. Ak hovoríme o ideálnom spoluvlastníckom podiele, máme na mysli skôr určitý zlomok než samostatný predmet práva. Uvažujeme v rovine matematických operácií - sčítania zlomkov, nie v ukladaní rôznych predmetov práva vedľa seba.3. Ak by namiesto prevodu bol spomenutý tretinový
spoluvlastnícky podiel predmetom dedenia
a dedičom by okrem doterajšieho spoluvlastníka bola aj ďalšia osoba, tak by sa dedením nevytvoril ďalší samostatný spoluvlastnícky podiel, ktorý by bol v spoluvlastníctve týchto osôb, ale časť dedičstva pripadajúca na doterajšieho spoluvlastníka by prirástla k jeho podielu a druhý z dedičov by sa stal spoluvlastníkom vo zvyšnej časti dedičstva. Spoluvlastnícky podiel je síce samostatným predmetom práva, ale spoluvlastnícky podiel nie je samostatným predmetom podielového spoluvlastníctva (niet podielového spoluvlastníctva k spoluvlastníckemu podielu).
4)
Prirastanie v tomto prípade dáva zmysel preto, lebo spoluvlastnícky podiel je tu z hľadiska kvality rovnaký - z hľadiska vlastností sú podiel dediča, ktorý je už spoluvlastníkom, a aj dedený podiel identické, rozdiel medzi nimi je len číselný. Sú to čísla z rovnakej škály, možno ich sčítať.4. O niečo zložitejši