Autor prostredníctvom inštitútov bezpodielového spoluvlastníctva manželov a odporovateľnosti rozvíja argumentáciu problému interakcie záväzkového a vecného práva. Vzťahy týchto ňinštitútov sú v súčasnosti opäť predmetom posudzovania najvyšším súdom, aj keď len v perspektíve súvisiacej so súdnym zmierom, na ktorý sa zvykne nahliadať najmä ako na akt aplikácie práva. Autor do právnickej diskusie prináša perspektívu „Law and economics“ z pohľadu, ktorý má pôvod najmä v teórii transakčných nákladov (TCE). Zdôrazňuje potrebu vnímania majetkových podstát ako štruktúr s hierarchicky usporiadanými majetkovými záujmami. V dôsledku toho najvyšším súdom riešené otázky dostávajú inú perspektívu.
1. Dôležitosť skúmaných otázok
Najvyšší súd sa aktuálne zaoberá otázkou, ktorej efektívne riešenie je pre právnu prax veľmi dôležité. Jeden z dovolacích senátov najvyššieho súdu s odvolaním sa na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 260/2019 z 28. 1. 2020 má za to, že pri posudzovaní otázok týkajúcich sa odporovateľnosti a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj "BSM") je potrebné pripustiť aj možnosť odporovať dohode o vyporiadaní BSM schválenej súdnym zmierom, keďže sa považuje za hmotnoprávny úkon a navyše ide o dvojstranný právny úkon. Dôležitosť je možné prisúdiť najmä potrebe zreteľnejšieho vymedzenia interakcií bezpodielového spoluvlastníctva manželov so záväzkami, ktorých plnenie zaväzuje len jedného z (bývalých) manželov, v dôsledku čoho môže vznikať "šedá zóna", ktorá je v stave vytvárať nesprávne motivácie tak veriteľov, ako aj manželov. Jej existencia môže byť dôvodom zvýšených transakčných nákladov manželov na prípadné dlhové financovanie ich ďalších životných alebo investičných rozhodnutí.1) Opäť nejde o nič špecifickejšie ako o argumentáciu toho, čo by bolo možné nazvať spojovacou tézou záväzkového a vecného práva.2)
Ak pretrváva právna neistota ohľadom ochrany dlhového financovania, množstvo veriteľov, ktorí za obvyklých podmienok dlhové financovanie poskytujú, obmedzí ponuku financovania, resp. bude mať tendenciu uvažovať o poskytovaní financovania len za podmienky zabezpečenia. Úverové produkty so zabezpečením sú z tohto dôvodu často vyhradené len časti fyzických osôb. Tej časti, ktorá má možnosť zabezpečenie poskytnúť.
Existuje však zjavne nezanedbateľná skupina osôb, ktorá na štandardizované úverové produkty nedosiahne. Práve ich dopyt po financovaní ich vytláča na trhy, na ktorých pôsobia iní veritelia ako štandardní, alebo do úverových produktov, ktoré právnu neistotu ako tzv. transakčný náklad pretavia do vysokých úrokových alebo iných nákladov súvisiacich s úverovým financovaním. Jedným z aspektov ovplyvňujúcich takúto právnu neistotu môže byť aj (ne)jednoznačnosť pravidiel pre uspokojovanie veriteľov (aj) vo vzťahu k majetkovej podstate nazývanej BSM v situácii, keď došlo k jeho zániku a vyporiadaniu.
V príspevku sa zameriame na dve perspektívy možných úvah o problémoch, ktoré súvisia s BSM a jeho interakciami so záväzkami. V prvej perspektíve sa objavuje skúmanie otázky, ktorá môže byť položená približne takto:
"Dohoda medzi manželmi alebo bývalými manželmi o vyporiadaní BSM je právny úkon. Zákonné ustanovenia o odporovateľnosti predpokladajú, že odporovať je možné právnym úkonom dlžníka. Ak je dlžníkom niektorý z manželov alebo bývalých manželov, možno teda odporovať aj dohodu o vyporiadaní BSM za predpokladu preukázania úmyslu ukrátenia veriteľa. Veriteľom je osoba, ktorá má právo od dlžníka požadovať plnenie. Čo však so situáciou, keď nejde o dohodu o vyporiadaní BSM mimo súdneho konania, ale o zmier schválený súdom (ktorého obsahom je dohoda o vyporiadaní BSM)? Zmier sa schvaľuje uznesením súdu. Zmier nemožno schváliť, ak je v rozpore so zákonom. Uplatnenie odporovateľnosti však nie je nič iné ako namietanie rozporu so zákonom."
Pokiaľ ide o túto perspektívu, je vhodné vychádzať najmä z podrobnej argumentácie a zhrnutia, ktoré už skôr uskutočnili Molnár a Kušníriková.3) Pritom nie je možné tiež opomenúť skoršiu glosu Cukerovej.4)
Máme však za to, že sú tu k dispozícii aj iné perspektívy pohľadu na interakciu vzťahu veriteľov a manželov, resp. bývalých manželov vo vzťahu k BSM, ktorá berie do úvahy aj ekonomickú hodnotu vecí, resp. majetkových podstát. V tejto odlišnej perspektíve5) ide o skúmanie princípu, ktorý by priniesol odpoveď na otázku, v ktorých situáciách sa z mimozmluvných dôvodov možno domáhať plnenia od iného bezprostredne a v ktorých len s využitím odporovateľnosti. Kľúčové otázky by teda mohli byť položené nasledujúco:<