K premlčaniu spotrebiteľského nároku a (ne)možnosti vydania rozsudku pre uznanie

JUDr. Miroslava Kušníriková PhD.

doc. JUDr. Peter Molnár PhD.

Vydáno: 04. 12. 2024 41 minút čítania

Uznanie nároku v civilnom sporovom konaní žalovaným zásadným spôsobom vplýva na jeho ďalší priebeh, keďže odpadá základný predpoklad jeho ďalšieho vedenia, ktorým je spor o právo. Za splnenia podmienok normovaných v § 282 CSP je súd oprávnený aplikovať osobitný procesný postup a vydať rozsudok pre uznanie. V štandardnom konaní premlčanie nároku bez ďalšieho nebráni tomu, aby súd mohol tento rozsudok vydať. V prípade spotrebiteľských nárokov je však ich vymáhateľnosť v súdnom konaní osobitne upravená v § 54a OZ. Autori sa v príspevku zamýšľajú nad kvalitatívnymi a časovými aspektmi uznávacieho prejavu spotrebiteľa, dosahom tohto prejavu na obnovenie vymáhateľnosti premlčaného nároku, a s tým súvisiacu možnosť vyhovieť žalobe vydaním rozsudku pre uznanie.

The recognition of a claim in a civil litigation by the defendant has a fundamental effect on its further course, as the basic premise of its further management, which is a dispute over the right, is no longer present. If the conditions stipulated in Section 282 of the CSP are met, the court is entitled to apply a special procedural procedure and to issue a judgment for recognition. In standard proceedings, the statute of limitations per se does not prevent the court from issuing this judgment. However, in the case of consumer claims, their enforceability in court proceedings is specifically regulated in Section 54a of the Civil Code. In the contribution, the authors reflect on the qualitative and temporal aspects of the consumer’s acknowledgment speech, the impact of this speech on the restoration of the enforceability of the time-barred claim, and the related possibility of upholding the action by issuing a judgment for recognition.

MOLNÁR, P. – KUŠNÍRIKOVÁ, M.: K premlčaniu spotrebiteľského nároku a (ne)možnosti vydania rozsudku pre uznanie; Justičná revue, 76, 2024, č. 11, s. 1085 – 1098.

Kľúčové slová: spotrebiteľský nárok, premlčanie, rozsudok pre uznanie nároku, obnovenie vymáhateľnosti.

Key words: consumer claim, statute of limitations, judgment for recognition, recovery of enforceability.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov; zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

1 Úvodné poznámky

Premlčanie a preklúzia sú považované za základné inštitúty súkromného práva, funkciou ktorých je viesť účastníkov občianskoprávnych vzťahov k tomu, aby svoje práva včas a predpísaným spôsobom uplatnili (bránili) pred príslušným orgánom. ¹⁾ Hoci podstata oboch inštitútov je v zásade rovnaká, následky spojené s márnym uplynutím premlčacej alebo prekluzívnej doby sú diametrálne odlišné.

Dôsledkom uplynutia premlčacej doby a neuplatnenia práva veriteľa v tejto dobe je "len" oslabenie práva, kedy súdna vymáhateľnosť nároku je síce naďalej možná, avšak v dôsledku procesnej obrany žalovaného v podobe úspešného vznesenia námietky premlčania súd nemôže žalobe vyhovieť. Prípadné premlčanie súd skúma (ak nie je ustanovené inak), len na námietku žalovaného. ²⁾

V prípade práv podliehajúcich preklúzii následkom kumulácie uplynutia zákonom stanovenej doby v spojení s ich neuplatnením je ich zánik, pričom (na rozdiel od premlčania) súd posudzuje preklúziu z úradnej povinnosti, t. j. aj v prípade, že ju žalovaný v rámci svojej procesnej obrany nenamieta (§ 583 OZ).

Novelou, vykonanou zákonom č. 343/2018 Z. z., došlo k doplneniu zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník" alebo "OZ") o § 54a, podľa ktorého nemožno vymáhať premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy ³⁾ . S poukazom na dôvodovú správu k predmetnému zákonu ⁴⁾ , predkladateľ považuje za opodstatnené, aby sa tieto nároky po uplynutí premlčacej doby dostali

ex lege

do polohy naturálnych záväzkov.

Hneď v úvode považujeme za potrebné podotknúť, že text návrhu zákona, dôvodová správa, ako aj schválené znenie zákona nepočítali s nevymáhateľnosťou premlčaného spotrebiteľského nároku ako s absolútnou, ireverzibilnou kvalitou. "V súlade so zásadou rovnosti a zásadou zmluvnej voľnosti" ⁵⁾ veta druhá predmetného ustanovenia

expressis verbis

pripúšťa obnovenie vymáhateľnosti nároku, a to za splnenia dvoch predpokladov: (i) dlžník o premlčaní nároku vedel a zároveň (ii) dlžník vymáhateľnosť nároku obnovil právnym úkonom ⁶⁾ .

V tomto príspevku sa zamýšľame nad

rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/147/2021 z 29. júna 2022

, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2023 (R 82/2023), podľa právnej vety ktorého v spotrebiteľských sporoch nesmie súd rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku v prípade, že sa uznávací prejav žalovaného spotrebiteľa týka premlčaného práva dodávateľa.

2 Stručný prehľad prejednávanej veci

Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predmetom ktorej bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej vo forme úveru. Išlo o spotrebiteľský zmluvný vzťah v zmysle § 52 a nasl. OZ. Pretože žalovaná svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas nesplnila, došlo k "zosplatneniu" celého dlhu a následne k postúpeniu tejto pohľadávky na žalobcu, ktorý postúpenú pohľadávku proti žalovanej uplatnil žalobou dňa 11. júla 2019, po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby (posledným dňom lehoty na uplatnenie práva bol 20. apríl 2019).

Súd prvej inštancie po predbežnom právnom posúdení z dôvodu premlčania žalobou uplatneného nároku postupoval v zmysle § 138 CSP a vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby. Žalobca k späťvzatiu žaloby nepri