Kolektívne žaloby v spotrebiteľských veciach - terra incognita v Slovenskej republike? Povaha požadovaných nárokov, financovanie, náhrada trov konania, účinky rozhodnutia a cezhraničné uplatnenie kolektívnych práv - 2. časť.

In the present paper author deals with specific questions of consumer collective redress mechanisms, especially in cases of compensatory collective redress. In each chapter it is discussed some of these issues such as the nature of the required claims (refrain from unlawful conduct, unjust enrichment, damages, financial satisfaction), effects of and right to propose enforcement of decision by individual aggrieved consumer, funding of collective actions, reimbursement of legal costs and finally the possibility of the future development at EU level in this area. In The Slovak Republic it is considering about adoption of legislation that will regulates collective redress mechanism in comprehensive manner, whereas as present in The Slovak Republic it does not exist compensatory collective redress. Because of possible abusing of collective actions author proposes an appropriate system for The Slovak republic.

Predkladaný príspevok¹⁾ nadväzuje na príspevok v predchádzajúcom čísle, v ktorom bola rozoberaná oblasť kolektívnych mechanizmov nápravy v spotrebiteľských veciach, jeho rôzne podoby, ako aj podmienky konania o kolektívnej žalobe. V Slovenskej republike neexistuje možnosť iniciovania kolektívneho procesu s možnosťou požadovania majetkových nárokov ako náhrada škody, bezdôvodné obohatenie, prípadne primerané finančné zadosťučinenie v peniazoch.²⁾ V Návrhu Stratégie spotrebiteľskej politiky na roky 2014 -2020, ako aj v Návrhu Legislatívneho zámeru Spotrebiteľského zákonníka sa však uvádza, že sa plánuje prijať komplexná právna úprava v oblasti kolektívneho procesu v spotrebiteľských veciach.³⁾ Vzhľadom na dôležitosť a náročnosť tejto problematiky je potrebné o nej diskutovať, pričom aj cieľom predkladaného príspevku je prispieť do diskusie o vhodnom nastavení systému v slovenskom prostredí. V príspevku sa tiež venujeme výkladu súčasného stavu, a to účinkom rozsudku v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach v zmysle § 306 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako "Civilný sporový poriadok"). Predkladaný príspevok neopomína ani možnosti vývoja problematiky kolektívnych žalôb na úrovni EÚ,⁴⁾ keďže v dnešnej globalizovanej spoločnosti má porušenie spotrebiteľských práv podnikateľmi často aj cezhraničný rozmer. Z toho dôvodu je potrebné určiť, súdy ktorého členského štátu budú oprávnené rozhodovať v konaní o kolektívnej žalobe, a tiež podľa akého právneho poriadku.

Rozlišujeme viaceré formy kolektívnych mechanizmov nápravy, ktoré sme rozoberali v príspevku z predchádzajúceho čísla. Jedným z účelov kolektívneho procesu je očistenie trhu od konaní porušujúcich práva spotrebiteľov a do popredia sa dostáva kolektívny, ba až verejný záujem (a to najmä v prípade ochrany kolektívnych práv). Preto je tu namieste požadovať

V prípadoch kumulácie majetkových nárokov jednotlivých dotknutých spotrebiteľov, ktoré sa kolektívne uplatňujú v jednom súdnom konaní, Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, treba povedať, že na rozdiel od prostredia USA , a teda náhrada by nemala presahovať náhradu, ktorá by bola priznaná, ak by sa nárok uplatňoval prostredníctvom jednotlivých žalôb.⁵⁾ V prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia by mali byť splnené všeobecné predpoklady na vydanie bezdôvodného obohatenia.⁶⁾ Smolík navrhuje, aby v prípadoch, keď žalovaný spôsobil členom dotknutej skupiny ujmu, ktorú nie je možné individuálne vyčísliť vo vzťahu ku každému z nich, alebo pôjde o prípady nemajetkových újm, bola legislatívne zakotvená možnosť požadovania primeraného finančného zadosťučinenia v peniazoch, ktoré môže mať nielen reparačnú funkciu, ale aj funkciu sankčnú.⁷⁾ Podľa nášho názoru, primerané finančné zadosťučinenie je potrebné v podmienkach slovenského právneho prostredia chápať ako satisfakciu za ⁸⁾ Primárna funkcia primeraného finančného zadosťučinenia je satisfakčná, pričom výška tohto zadosťučinenia je determinovaná primeranosťou.⁹⁾

Preto by sme sa skôr v prípadoch, keď nie je možné stanoviť výšku jednotlivých nárokov členov skupiny, avšak žalovaný mal z porušenia spotrebiteľského práva istý profit, priklonili k možnosti zaviazať žalovaného na poskytnutie plnenia v prospech skupiny ako celku (plnenie môže mať formu pokuty, resp. odčerpania majetkového prospechu), pričom uvedené nevylučuje individuálne uplatňovanie nárokov jednotlivými spotrebiteľmi. ¹⁰⁾ Súkromnoprávny subjekt s aktívnou legitimáciou bude súdom zaviazaný na použitie vysúdených finančných prostriedkov na účely svojej činnosti, ktorá musí nevyhnutne súvisieť s ochranou spotrebiteľov, resp. v prípade žalujúceho orgánu verejnej správy budú vysúdené finančné prostriedky priznané do jej rozpočtu a použité taktiež na ochranu záujmov spotrebiteľov. Tento spôsob kolektívneho nápravného mechanizmu slúži v prvom rade prospechu trhu podobne ako zdržovacie hromadné žaloby¹¹⁾, a až sekundárne jednotlivému spotrebiteľovi. Možno ho teda chápať ako určitý sankčný mechanizmus voči žalovanému podnikateľovi¹²⁾ (súvisí so stieraním rozdielov medzi funkciami práva verejného a práva súkromného), pričom právo domáhať sa jednotlivých nárokov v individuálnych konaniach zostane dané. Podľa nášho názoru však zatiaľ nie je vhodné zakotviť takýto spôsob kolektívneho mechanizmu nápravy na Slovensku, keďže zastávame názor, že slovenský zákonodarca by mal pri prijímaní predmetnej úpravy postupovať po častiach, počkať, ako sa budúca právna úprava kolektívnej ochrany práv (možnosť požadovať majetkové nároky v prospech dotknutej skupiny) vyvinie v praxi, a až následne, v prípade potreby aplikačnej praxe, uvažovať o ďalšom doplnení kolektívnych mechanizmov.

Pokiaľ ide o ilustráciu prípadov, v ktorých môže byť kolektívna ochrana práv spotrebiteľov využitá, možno si predstaviť situáciu, keď banka žiada pri zriadení účtu nezákonný bankový poplatok vo výške 5 eur, a teda zmluva o zriadení bankového účtu bude v tejto časti neplatná, pričom na strane banky dôjde k bezdôvodnému obohateniu.¹³⁾ Jednotliví spotrebitelia nebudú mať záujem domáhať sa vrátenia tohto poplatku z dôvodu jeho nízkej výšk