Rekodifikácia civilného procesného práva so sebou priniesla niekoľko zmien. Jednou z významných zmien v rámci rekodifikácie civilného procesného práva bolo zavedenie osobitných postupov pre konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. S týmto novým druhom konania je však spojených viacero sporných otázok. V tomto príspevku sa zameriame tak na základné aspekty konania o abstraktnej kontrole, ako aj na otázky spojené s procesnou legitimáciou subjektov, ďalej poukážeme na problémy súvisiace s povahou a obsahom rozhodnutia, jeho účinkami erga omnes a vzťahu konania o abstraktnej kontrole ku konaniu o individuálnom nároku.
Konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach
Mgr.
Dominika
Zavadová
interná doktorandka na Katedre obchodného práva a hospodárskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Úvod
Pod abstraktnou kontrolou vo všeobecnosti rozumieme taký prieskum, kde sa voči istému presne vymedzenému subjektu bude posudzovať súlad jeho správania a výsledkov jeho správania sa s právnymi predpismi vo všeobecnom meradle, bez ohľadu na jeho konkrétne vzťahy s inými subjektmi.1)
Civilný sporový poriadok (ďalej aj "CSP")2) definuje konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ako konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalosť obchodnej praktiky, v oboch prípadoch nezávisle od okolností konkrétneho prípadu (§ 301 CSP). Do procesného sporového kódexu bolo toto konanie zavedené v dôsledku implementácie smernice o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov.3) Vo vzťahu k spotrebiteľom je kolektívne presadzovanie práv už dlhšiu dobu v centre záujmu najmä na úrovni európskeho zákonodarcu.4) Konanie o abstraktnej kontrole je určené primárne na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, resp. možno o tomto konaní hovoriť ako o istej obdobe kolektívnych žalôb. To však neznamená vylúčenie individuálneho uplatňovania práv, keďže opak by bol v rozpore so zásadou práva na efektívnu právnu ochranu.
Posudzovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v konkrétnom zmluvnom vzťahu patrí do pôsobnosti súdov, no ich rozhodnutie nemá procesné účinky erga omnes (a to ani podľa § 53a OZ). V prípade posúdenia nekalosti obchodnej praktiky o povahe konania rozhodujú spravidla administratívne orgány. Súdy o nich rozhodujú najmä v súvislosti so zmluvnými podmienkami v individuálnych prípadoch.
Abstraktná kontrola v spotrebiteľských veciach sa nevykonáva len na úrovni súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, resp. prieskumu nekalosti obchodnej praktiky v konaní podľa § 301 a nasl. CSP. Aj orgány dohľadu5) sú oprávnené komplexne kontrolovať zmluvné dokumenty bez ohľadu na konkrétny záujem individuálneho spotrebiteľa.6) Orgán dohľadu takisto posudzuje všeobecne povahu určitých zmluvných podmienok, resp. akéhokoľvek podozrivého správania dodávateľa vo vzťahu k určitému počtu spotrebiteľov, s ktorými plánoval uzavrieť, uzavrel alebo ukončil zmluvný vzťah.
Nielen vo vzťahu abstraktnej kontroly a konkrétnej kontroly a výsledkov takých konaní, ale vôbec jednotlivé špecifiká konania o abstraktnej kontrole už na prvý pohľad ponúkajú viac otázok ako odpovedí.
1. Obsah žaloby a príslušnosť súdu
Z vymedzenia konania v § 301 CSP vyplýva, že pôjde o dva druhy prípadov. Jednak bude voči dodávateľovi posudzovaný obsah ním uzatvorených zmlúv so spotrebiteľmi vrátane ďalších dokumentov súvisiacich so zmluvami (všeobecné obchodné podmienky, poistné, zmluvné podmienky, reklamačný poriadok a pod.) z toho hľadiska, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Takisto bude posudzovaný aj spôsob, akým boli zmluvy uzatvorené alebo neskôr plnenia z nich vymáhané, resp. okolnosti, za akých zmluvné vzťahy so spotrebiteľmi vznikli, existovali či boli ukončené a nakoniec aj vymáhané, a teda či výsledok konania spotrebiteľov nebol ovplyvnený nekalou praktikou dodávateľa.7)
V petite žaloby by mali byť popísané jednotlivé zmluvné podmienky, ktoré sú podľa žalobcu v rozpore so zákonom, a žaloba musí obsahovať aj dôvody, pre ktoré žiada