ZSP 17/2020
§ 13 ods. 2 Zákonníka práce
§ 63 ods. 1 a 2 Zákonníka práce
§ 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku
Napriek tomu, že pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok výpovede zamestnávateľa je rozhodujúci stav v čase výpovede, nie sú v niektorých prípadoch bez právneho významu aj okolnosti, ktoré predchádzali doručeniu výpovede zamestnancovi. Zákonník práce síce umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet a kvalifikačné zloženie svojich zamestnancov tak, aby to zodpovedalo jeho potrebám, avšak aj realizácia tejto možnosti zamestnávateľa musí zachovávať isté pravidlá a musí byť v súlade s dobrými mravmi.
Aj keď spomedzi viacerých zamestnancov dotknutých organizačnou zmenou rozhoduje o nadbytočnosti konkrétneho zamestnanca výlučne zamestnávateľ, je povinný dbať o to, aby im v čase pred uskutočnením výberu nadbytočného zamestnanca vytvoril rovnaké podmienky pre ich osobné rozhodnutie a dal im rovnakú možnosť ponúkané miesto buď prijať alebo neprijať, prípadne ukončiť pracovnoprávny vzťah so zamestnávateľom. Aj v čase pred výberom konkrétneho nadbytočného zamestnanca musí teda zamestnávateľ konať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a žiadneho zamestnanca nesmie v porovnaní s inými zamestnancami diskriminovať.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
3 Cdo 234/2018
.Skutkový stav:
Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom z 29. septembra 2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhrady mzdy.
Vychádzal z toho, že žalobkyňa bola od 1. mája 2005 zamestnaná u žalovanej v pracovnom pomere uzavretom na dobu neurčitú. Dňa 5. decembra 2011 jej bola doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej aj "ZP"). Výpovedi predchádzalo rozhodnutie rektora žalovanej zo 14. júla 2011 o organizačných zmenách, zrušenie organizačno-právneho referátu ako aj pracovného miesta žalobkyne (vedúcej tohto referátu). Trojmesačná výpovedná doba plynula žalobkyni od 1. januára 2012 do 31. marca 2012. Listom z 22. marca 2012 žalobkyňa oznámila žalovanej, že výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú z dôvodu nesplnenie jej hmotnoprávnych podmienok; žalovaná jej na to oznámila, že trvá na skončení pracovného pomeru.
Súd prvej inštancie mal výsledkami vykonaného dokazovania preukázané splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov platnej výpovede. Na základe prehľadu voľných pracovných miest žalovanej mal preukázanú podmienku ustanovenú v § 63 ods. 2 písm. a) ZP, lebo 5. decembra 2011 žalovaná nedisponovala žiadnymi voľnými pracovnými miestami, ktoré by jej mohla ponúknuť. Podľa názoru súdu prvej inštancie je neopodstatnená argumentácia žalobkyne, podľa ktorej je výpoveď neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na to, že rozhodnutím rektora bolo zrušených viac pracovných miest, nie len oddelenie, na ktorom pracovala žalobkyňa, preto o účelovosti výpovede a rozhodnutia rektora v neprospech žalobkyne nemožno hovoriť. V čase obsadzovania voľných pracovných miest ešte nebola žalobkyni doručená výpoveď, a tak žalovaná ani nemala voči žalobkyni ponukovú povinnosť. Konanie žalovanej sa preto nepriečilo dobrými mravmi. K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaná postupov