ZSP 41/2021
§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 420, § 421a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku
Samo konštatovanie znalca, že zdravotnícke zariadenie postupovalo správne, lebo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi nepoužilo žiadne zakázané medicínske postupy alebo zdravotne závadné materiály, nepostačuje pre záver súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti zdravotníckeho zariadenia za pacientovu škodu. Až náležité zistenie, že zdravotnú starostlivosť poskytlo štandardnými, všeobecne zaužívanými postupmi v súlade s dostupnými poznatkami lekárskej vedy, a že pri nej (zároveň) dôsledne zohľadnilo individuálny stav pacienta, napríklad jeho vek, stavbu tela a vlastnosti organizmu, opodstatňuje záver, že postup zdravotníckeho zariadenia bol "de lege artis medicinae".
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/140/2019
Skutkový stav:
Žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia sumy 37 449,89 eur z titulu náhrady škody spôsobenej žalovanou.
V konaní žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaná (zdravotnícke zariadenie) jej spôsobila škodu nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pri vykonaní operácie, ktorá spočívala vo výmene prsných implantátov. Požadovaná náhrada škody pozostáva podľa žalobkyne z náhrady: a/ straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti, b/ za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, d/ nemajetkovej ujmy a e/ nákladov následnej reoperácie, ktorou boli odstránené estetické nedostatky a ďalšie pochybenia operácie vykonanej žalovanou.
Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 12. júna 2017 žalobu zamietol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania nemal preukázané porušenie právnej povinnosti žalovanej ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, pretože z oboch v konaní podaných znaleckých posudkov vyplýva, že operácia poprsia žalobkyne, ako aj predoperačná a pooperačná starostlivosť bola zo strany žalovanej vykonaná de lege artis medicinae. Každé ľudské telo reaguje na operačný zásah osobitne, iným spôsobom, a preto subjektívna nespokojnosť žalobkyne s estetickým výsledkom operácie či následné pooperačné komplikácie a ťažkosti nemôžu - pokiaľ bol operačný zákrok vykonaný a následná zdravotná starostlivosť poskytnutá postupom v súlade s dostupnými poznatkami lekárskej vedy - bez ďalšieho založiť vzťah zodpovednosti žalovanej za žalobkyni spôsobenú škodu (ujmu). Z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 19. septembra 2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.