MOŽNO VÝPOVEDE OBŽALOVANÉHO, USKUTOČNENÉ V INÝCH, MIMOTRESTNÝCH KONANIACH, ČÍTAT V TRESTNOM
KONANÍ AKO LISTINNÉ DÔKAZY?
Podstatou tohto príspevku je úvaha nad tým aký je rozdiel medzi dôkaznými prostriedkami,
a to výsluchom obžalovaného v konaní pred súdom a listinným dôkazom. Rozlíšenie týchto dôkazných
prostriedkov je podstatným pre spravodlivé súdne konanie (konkrétne pre zákonnosť dokazovania
vykonaného na hlavnom pojednávaní), keďže je nevyhnutné rozlišovať nielen medzi rôznymi dôkaznými
prostriedkami, ale aj medzi dôkazným prostriedkom a nosičom dôkazu (treba rozlišovať napríklad medzi
výsluchom obžalovaného ako dôkazným prostriedkom a zápisnicou o výsluchu obvineného, ktorá je
zachytená na papieri, zvukovom, či obrazovo-zvukovom zázname, čo je v podstate len nosič dôkazu,
konkrétne nosič obsahu výpovede obvineného).
Je samozrejmé, že výsluch obvineného musí byť zachytený na určitom médiu (pravidelne ide o
zápisnicu, ktorá má písomnú podobu, respektíve o zvukový záznam z hlavného pojednávania), avšak to
neznamená, že nosič dôkazu rozhoduje o tom, o aký konkrétny dôkazný prostriedok pôjde. Napríklad
výsluch obvineného zachytený na papieri nie je listinným dôkazom len preto, že je zachytený na
papieri, respektíve nie je vecným dôkazom len preto, že je zachytený na zvukovom zázname. To platí
aj pre výpovede, ktoré boli vykonané v inom ako trestnom konaní a ktoré následne niektorá zo strán
navrhuje prečítať v trestnom konaní ako listinný dôkaz.
Rozdiel medzi výpoveďou obvineného a listinným dôkazom a rozdiel medzi dôkazným prostriedkom
a nosičom dôkazu
Dôsledné rozlíšenie medzi dôkazným prostriedkom v zmysle Trestného poriadku (t.j. dôkazným
prostriedkom, ktorý má všetky parametre dôkazného prostriedku stanoveného týmto zákonom) a nosičom
dôkazu (či dôkazného prostriedku) je nevyhnutné pre dodržanie zákonnosti dokazovania v konaní pred
súdom a tým aj pre spravodlivé rozhodnutie veci1)
Za dôkazný prostriedok - výsluch obvineného možno považovať len takú výpoveď obvinenej osoby,
ktorá spĺňa všetky formálne ako aj obsahové náležitosti uvedené v ustanovení
§ 121 a nasl. Trestného poriadku (ďalej aj
"TP"), teda z hľadiska obsahového vedenia výsluchu
musí byť obvinený pred výsluchom riadne poučený, musia sa zisťovať jeho pomery (musí byť oboznámený
so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu a s jeho právnou kvalifikáciou), musí mu byť daná možnosť na
tzv. monológovú časť výsluchu (súvislé opísanie skutočností, ktoré sú predmetom obvinenia) a môže
nasledovať (fakultatívne) tzv. dialógová časť výsluchu (kladenie otázok a ich zodpovedanie
obvineným). Z formálneho hľadiska musí výsluch vykonať orgán činný v trestnom konaní alebo súd činný
v trestnom konaní. Podstatným pre zistenie, či ide o dôkazný prostriedok - výsluch obvineného, v
zmysle Trestného poriadku, je teda aj to, kto výsluch
realizuje.
Napríklad spísanie zápisnice o výpovedi obvineného inou osobou než orgánom činným