Úvod
Štátne občianstvo nepredstavuje pravidelnú položku ústav na európskom kontinente. Normy o vzniku a zániku štátneho občianstva určujú v ústavách najčastejšie štáty, ktoré po druhej svetovej vojne patrili do socialistického spoločenstva - Bulharsko v článku 25, Chorvátsko v článku 9, Estónsko v článku 8, Gruzínsko v článkoch 12 a 13, Litva v článku 12. V niektorých iných štátoch ústavy poskytujú ochranu pred odňatím občianstva (čl. 16 ods. 1 Základného zákona Spolkovej republiky Nemecko), ďalšie ústavy v podrobnostiach odkazujú na zákon o občianstve. Také riešenie využíva belgická ústava (čl. 8) či Ústava Veľkovojvodstva Luxemburgského (čl. 10). Vo francúzskej ústave či v írskej ústave chýba každá zmienka o podmienkach získania aj straty štátneho občianstva.
Ústava SR sa zaraďuje do menej početného tábora ústav, ktoré štátne občianstvo neobchádzajú. Podľa článku 5:
"Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon."
(odsek 1)
"Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli."
(odsek 2)Z hľadiska porovnávacieho ústavného práva ide o subštandardné riešenie, pretože ak sa štát rozhodne neopomenúť úpravu štátneho občianstva vo svojej ústave, potom sa neuspokojí s využitím ústavy na splnomocnenie upraviť štátne občianstvo zákonom, ale výslovne určí podmienky nadobúdania a straty štátneho občianstva v texte základného zákona.
Napríklad podľa čl. 25 ods. 1 bulharskej ústavy:
"Bulharským občanom je každý, kto sa narodí aspoň jednému rodičovi, ktorý má bulharské občianstvo, alebo sa narodí na území Bulharskej republiky, ak podľa pôvodu sa nestane držiteľom iného občianstva. Bulharské občianstvo možno získať aj naturalizáciou."
Za týmto odsekom nasleduje päť ďalších odsekov o nadobúdaní a strate bulharského občianstva.V čl. 8 estónskej ústavy sa uvádza:
"(1) Každé dieťa, ktorého jeden rodič je estónsky občan, má pri narodení právo na estónske občianstvo.
(2) Každý, kto ako maloletý stratil svoje estónske občianstvo, má právo na obnovu občianstva.
(3) Nikto, kto získal estónske občianstvo narodením, nesmie byť občianstva zbavený.
(4) Nikoho nemožno zbaviť estónskeho občianstva pre jeho presvedčenie.
(5)Podmienky a postup získania, straty a obnovy estónskeho občianstva ustanoví zákon o občianstve."
Treba priznať, že úprava článku 5 našej ústavy zaostáva nielen v počte ustanovení, ale predovšetkým v obsahu ustanovení o štátnom občianstve. V dôsledku toho nie je natoľko rozsiahla a presná, aby dávala jednoznačnú odpoveď na všetky otázky ústavnej intenzity späté s občianstvom. Spory aj pochybnosti, ktoré vznikajú niekedy napriek ústavnej úprave, no častejšie kvôli všeobecnosti ústavnej úpravy, zostávajú otvorené pre fázu interpretácie a aplikácie práva.
Jednoduché a zložené štátne občianstvo
Problematika občianstva sa stáva právne čoraz zložitejšia. Štátne občianstvo môže byť jednoduché (unitárne) alebo zložené.
Jednoduché je štátne občianstvo, ktoré vytvára personálne puto fyzickej osoby k jednému štátu bez porovnateľných väzieb k inému štátu.
Zložené štátne občianstvo spája štátneho príslušníka jedného štátu s ďalším subjektom medzinárodného práva.
Zložené štátne občianstvo má niekoľko foriem:
-
nadnárodné (únijné) občianstvo,
-
spojené občianstvo,
-
dvojité štátne občianstvo.
Nadnárodné občianstvo je občianstvo, aké vzniká medzi štátnym príslušníkom členského štátu EÚ a nadnárodnou organizáciou týchto členských štátov (Európskou úniou).
Spojené štátne občianstvo sa môže získať z titulu štátnej príslušnosti k určitému štátu, teda v príčinnej súvislosti s konkrétnym štátnym občianstvom. Spojené štátne občianstvo vzniká v zloženom štáte. Druhé štátne občianstvo, ktoré sa dosiahne z titulu prvého štátneho občianstva v členskom štáte zloženého štátu, je spojeným štátnym občianstvom. Napríklad ak v československej federácii občan Slovenskej socialistickej republiky alebo Českej socialistickej republiky získal občianstvo Československej socialistickej republiky,
1)
vzniklo mu spojené štátne občianstvo.
K tejto dvojkombinácii občianstiev do tretice pristupuje možnosť dvojitého občianstva, ktorého účelom je nadobudnutie druhého štátneho občianstva pri zachovaní štátnej príslušnosti k inému štátu. Dvojité štátne občianstvo môže získať štátny príslušník jedného štátu, ktorý bez príčinnej súvislosti s týmto štátnym občianstvom získa štátnu príslušnosť k ďalšiemu štátu.
Akým právnym inštitútom je štátne občianstvo?
Téma štátneho občianstva patrí k otázkam, v ktorých sa ústavné právo prelína a dopĺň