CHOVANCOVÁ, K.: Force Majeure ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť v medzinárodnom investičnom práve. Právny obzor, 105, 2022, č. 3. s. 191 – 204.
https://doi. org/10.31577/pravnyobzor.2022.3.02
Force Majeureasa Circumstance Excluding Wrongfulnessin International Investment Law. Force majeure is today accepted as a fairly classical topic and the circumstance, excluding wrongfulness of the state doing in majority of the world legal systems. Within the realm of international investment law, it belongs to the most frequently applied circumstances excluding wrongfulness with the level of its use, increased considerably in the last decade. The coronavirus pandemic has enlivened the concept of force majeure in many areas of law, including international investment law. It also proved to be a good source of an ongoing debate on importance of force majeure for international investment and commercial community. This article is an attempt to inform this debate. Except for introducing force majeure in international law and its purpose, this study presents a brief account of international disputes, in which the force majeure clause is applied very often. It examines the historical development of force majeure in international law and introduces its codified version. As the story develops, it makes three intertwined observations. The universal, one size fits all force majeure is an illusion. Today we may distinguish three its variations already in international law. First, when applied as a circumstance, excluding the wrongfulness under the ILC Articles, it excuses an internationally illegal and involuntary act of the state. Second, it may be applied as a circumstance, claimed in connection with reviewing due diligence, and finally as the force majeure clause in international agreements, tailored according to its common law perception. Without hesitation, it is exactly the second permutation of force majeure, which has a strong potential to be the most reliable for the host states, defending themselves against foreign investors, especially when force majeure is applied in the event of armed conflict.
Key words: force majeure, international public law, international investment law, circumstances excluding wrongfulness, state responsibility
Úvod
"
Force majeure nie je magický talizman - nedá sa vždy uplatniť za účelom vyhnutia sa zmluvným záväzkom, ktoré je možné plniť len s vysokým stupňom obťažnosti
."
1)
Autorom spomenutého výroku je potrebné dať za pravdu, univerzálne platná "
force majeure
" ("vyššia moc") naozaj neexistuje a v súčasnom medzinárodnom práve môžeme rozlíšiť už tri jej koncepty.
2)
Má pôvod v rímskom práve
3)
a nie je možné pomýliť si ju s mladšou doktrínou "
nepraktickosti
",
4)
typickou pre USA, ani so starším "
marením
"
5)
zmluvy či s reštriktívne poňatým "
act of God
", príznačným pre common law, a to napriek tomu, že všetky spomenuté doktríny sú v praxi uplatňované v súvislosti s nepredvídateľnými nekontrolovateľnými udalosťami, ktoré nie je možné ani pri maximálnom úsilí odvrátiť. Ide o nepopierateľnú skutočnosť, i keď vo vede medzinárodného práva príležitostne dochádza k nevhodnému zovšeobecňovaniu, keď sa považujú "
všetky tieto pojmy za zastrešujúce vlastne len jeden pojem, ktorý sa stal známym ako vyššia moc
".
6)
Podľa sudcu Holmesa
7)
z Najvyššieho súdu USA povinnosť plniť zmluvu v common law
"znamená predpoklad, že musíte zaplatiť odškodnenie, ak zmluvu neplníte - a neznamená to nič iné".
Ide o výrok striktný - povinnosť zmluvného plnenia by tak totiž znamenala, že v prípade akéhokoľvek porušenia zmluvných ustanovení je zmluvná strana, porušujúca zmluvu, vždy povinná zaplatiť odškodnenie. Je však potrebné si uvedomiť, že spomenutý výrok odznel v rámci Holmesovej teórie zmluvného práva v r. 1897. V tom čase sa vyššia moc aplikovala "
ako doktrína vnútroštátneho práva, prenesená do medzinárodnej jurisprudencie za účelom umožnenia vyhnutia sa zodpovednosti štátu, ktorá by v opačnom prípade vznikla
"
8)
s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za vznik vnútroštátnych nepokojov alebo aj občianskej vojny.
Za typický príklad konfliktu považovaného za vyššiu moc sa označovala napr. občianska vojna v USA, čo však neznamenalo, že každá občianska vojna vznikla v dôsledku vyššej moci. Súčasne sa vyššia moc využívala aj v kontexte nárokov vzniknutých v dôsledku nedostatočnej ochrany cudzincov v hosťovských štátoch,
9)
a bola vnímaná ako opisný pojem, označujúci v špecifických prípadoch externé udalosti, ako napr. spomínanú občiansku vojnu v USA. Pohodlné označovanie externých udalostí, pri ktorých aktívnu účasť štátu - porušovateľa medzinárodného záväzku na vzniku udalosti vyššej moci nebolo možné ani pri maximálnom úsilí vylúčiť, však pôsobilo rozpačito. Uplatnenie vyššej moci v medzinárodnom práve verejnom tak bolo v 19. storočí vníman
