V poslednej dobe sa možno v odbornej literatúre stretnúť s názorom, že slovenský zákonodarca zakotvil do Civilného sporového poriadku tzv. negatívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz. Tento účinok vyjadruje pravidlo, že prioritu rozhodovania o právomoci rozhodcovského súdu by mal mať rozhodcovský súd nielen v rozhodcovskom konaní (tzv. pozitívny účinok), ale aj v prípade podania žaloby na všeobecný súd. Ak takáto priorita vyplýva z právneho poriadku, potom strana, ktorá popiera právomoc rozhodcovského súdu, je nútená podať žalobu na rozhodcovský súd a tam namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu napriek tomu, že sa domnieva, že právomoc rozhodcovského súdu nie je daná. Článok obhajuje tézu, že v slovenskom práve nie je zakotvený negatívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz s výnimkou prípadu, ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr ako konanie pred štátnym súdom.
NÁMIETKA NEDOSTATKU PRÁVOMOCI SÚDU Z DÔVODU, ŽE SPOR SA MÁ PREJEDNAŤ A ROZHODNÚŤ V ROZHODCOVSKOM KONANÍ, A TZV. "NÚTENÉ ROZHODCOVSKÉ KONANIA"
JUDr.
Jozef
Zámožík
PhD.
Katedra občianskeho a obchodného práva, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, advokát
1. Úvod
Doktrína1) 2) kompetenz-kompetenz3)vyjadruje jednu z nosných zásad rozhodcovského konania. Vo všeobecnosti predstavuje pravidlo, že "
rozhodcovské súdy majú právomoc prejednávať a rozhodovať spory o ich vlastnej právomoci."
4) Rozhodcovský súd má mať preto podľa nej právomoc rozhodovať o svojej právomoci aj v prípade, keď nemá danú právomoc rozhodovať daný spor.V zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o rozhodcovskom konaní" alebo "ZRK") je doktrína premietnutá do ustanovenia § 21 ods. 1, podľa ktorého "[r]
ozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví
."Doktrína kompetenz-kompetenz je vo všeobecnosti akceptovaná aj v mnohých ďalších právnych poriadkoch, keďže je zakotvená i v Modelovom zákone UNCITRAL o medzinárodnej obchodnej arbitráži (ďalej len "Modelový zákon"5) ), ktorý bol k 1. júlu 2017 prevzatý 75 štátmi a celkovo 106 právnymi poriadkami.6)Podľa ustanovenia článku 16 ods. 1 Modelového zákona platí, že "
Rozhodcovský súd môže rozhodovať o svojej vlastnej právomoci vrátane akýchkoľvek námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy
."7)Širokú akceptáciu tejto doktríny potvrdzuje aj jej zakotvenie v článku V bod 3. Európskeho dohovoru o medzinárodnej obchodnej arbitráži z roku 1961 (ďalej len "Európsky dohovor"8) ).
Modelový zákon9), zákon o rozhodcovskom konaní10) aj Európsky dohovor11) sa zhodujú v tom, že rozhodcovský súd má vo všeobecnosti dve možnosti, ako rozhodnúť o svojej právomoci: buď rozhodne pozitívne, že má právomoc rozhodovať predmetný spor (pozitívne rozhodnutie o právomoci), alebo negatívne, že túto právomoc nemá (negatívne rozhodnutie o právomoci).
Z hľadiska formy rozhodnutia rozhodne rozhodcovský súd buď o svojej právomoci samostatným rozhodnutím (v prípadoch, ak má právomoc, ako aj v prípadoch nedostatku svojej právomoci), alebo meritórnym rozhodnutím (ak rozhodcovský súd má právomoc). Slovenský zákonodarca tieto dve možnosti nie celkom presne naformuloval v ustanovení § 21 ods. 4 prvej vety ZRK, podľa ktorej platí, že: "[a]
k rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku
."Treba sa preto prikloniť k výkladu, že nepresnosť tejto formulácie spôsobujú dve zrejmé pravopisné chyby - čiarka nemá byť za priraďovacou spojkou "alebo", ale pred touto spojkou a na konci vedľajšej vety za slovom "inak" má byť čiarka.12)Preto sa javí ako vhodné vykladať toto ustanovenie tak, ako by tam tieto chyby v písaní neboli, t. j. v znení: "
Ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením, alebo ak sa účastníci nedohodli inak, v rozhodcovskom rozsudku
."2. Tzv. pozitívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz
Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o svojej právomoci však nie je neobmedzená. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, Modelového zákona aj Európskeho dohovoru takmer vždy existuje možnosť, aby prišlo k preskúmaniu pozitívneho rozhodnutia rozhodcovského súdu o svojej právomoci štátnym súdom. Podľa kogentného ustanovenia § 31 ods. 4 druhej vety ZRK platí, že v prípade, ak rozhodcovský súd zamietol námietku nedostatku svojej právomoci rozhodcovským uznesením, namietajúca strana sa môže domáhať, aby o námietke rozhodol štátny súd. V prípade, ak rozhodcovský súd rozhodne o svojej právomoci v rozhodcovskom rozsudku, tento môže byť zrušený na základe žaloby podanej na štátny súd, ktorý môže preskúmavať aj právomoc rozhodcovského súdu podľa ustanovenia § 40 ods. 1 ZRK.
Obdobne aj Modelový zákon zakotvuje, že v prípade, "
ak rozh