Platná právna úprava periodickej tlače vo svetle zásahov zákonodarcu a rozhodovacej praxe súdov.

Vydáno: 01. 06. 2017 68 minút čítania

Doc. JUDr.

Jozef

Vozár

CSc.

Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied.

Mgr.

Lukáš

Lapšanský

PhD.

Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied.

VOZÁR, J. - LAPŠANSKY, L.: Platná právna úprava periodickej tlače vo svetle zásahov zákonodarcu a rozhodovacej praxe súdov. Právny obzor, 100, 2017, č. 3, s. 226 - 251.

Valid legal regulation of periodicals in the light of interventions of the legislator and court jurisprudence.

The authors address some of the issues covered by the Act no. 167/2008 Coll. on periodicals and agency news (the Press Act), where positive law changed due to the intervention of the legislator, in particular where positive law was specified due to jurisprudence of Slovak courts and the European Court of Human Rights. The contribution of court jurisprudence to the creation of positive law in various areas covered by the Press Act can be evaluated differently. In addition, court jurisprudence creates a picture of the state of awareness of the participants of legal relations regulated by the Press Act of their rights and obligations. Issues of suitability and adequacy of justification of solution of certain issues by courts of lower instance will have to be addressed by the Supreme Court, whose decisions relating to the application of the Press Act remain rare.

Key words:

protection of information sources, publisher´s responsibility for the content of the periodical, right to a correction, proposal for imposition of the obligation to publish a correction by a court

Úvod

Zákon č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) tvorí už takmer deväť rokov dôležitý stavebný prvok právneho režimu činnosti periodickej tlače a agentúrneho spravodajstva na Slovensku.¹⁾ Tlačový zákon upravuje okrem iného práva a povinnosti vydavateľa periodickej tlače (ďalej len "vydavateľ") a tlačovej agentúry pri získavaní a šírení informácií [§ 1 ods. 1 písm. a) tlačového zákona] a práva a povinnosti osôb pri uplatňovaní práva na opravu, práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie v periodickej tlači a v agentúrnom spravodajstve [§ 1 ods. 1 písm. b) tlačového zákona]. Tým vytvára prostredie stimulujúce diskusiu o otázkach verejného záujmu a súčasne určuje bod rovnováhy práv a povinností rôznych kategórií subjektov participujúcich na tejto diskusii (orgány verejnej moci, vydavatelia a tlačové agentúry, osoby - zdroj informácií, osoby dotknuté zverejnenými informáciami, verejnosť prijímajúca informácie ...), ak niektoré z týchto kategórií subjektov legitímne sledujú aj iné ciele ako realizáciu slobody prejavu.

Takmer deväťročné obdobie aplikácie dalo príležitosť súdom zodpovedať mnohé otázky, ktoré v súvislosti s uplatňovaním tlačového zákona vyvstali v praxi. V rovnakom období zasiahol do obsahu práv a povinností vydavateľov a tlačových agentúr aj zákonodarca, a to najmä novelizáciou tlačového zákona uskutočnenou zákonom č. 221/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa tlačový zákon (ďalej len "zákon č. 221/2011 Z.z."). Napokon, režim práv a povinností vydavateľov a tlačových agentúr podľa tlačového zákona dotvára aj judikatúra Európskeho dvora pre ľudské práva aplikujúceho Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"). V tomto príspevku zhrnieme zmeny uskutočnené zákonodarcom a poznatky vyplývajúce z rozhodovacej praxe súdov, ktorých predmetom sú právne vzťahy upravené tlačovým zákonom.

Súhrnná prezentácia zmien a poznatkov týkajúcich sa právnych vzťahov upravených tlačovým zákonom môže napomôcť, aby jednotlivé kategórie účastníkov týchto vzťahov mali presnejšiu predstavu o podmienkach vzniku, obsahu, rozsahu i limitoch svojich práv a povinností, ako aj práv a povinností iných kategórií účastníkov týchto vzťahov. Zvýšenie právneho povedomia v tomto ohľade môže prispieť k zníženiu zaťaženia súdov spormi týkajúcimi sa aplikácie tlačového zákona. Pre prípad súdnej dohry sporu by takáto súhrnná prezentácia mohla prispieť k rýchlejšiemu zorientovaniu sa súdu a k vydaniu predvídateľnejšieho rozhodnutia s presvedčujúcejším odôvodnením. O to väčšmi, že súdy budú pri rozhodovaní sporov o uloženie povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie podľa tlačového zákona pod časovým tlakom nutnosti rozhodnúť rýchlo, keďže podľa Ústavného súdu SR tieto spory nemožno považovať za právne či fakticky zložité, a navyše si vyžadujú pozornosť aj z hľadiska osobitnej rýchlosti konania, pretože sa priamo týkajú osobného statusu navrhovateľa.²⁾

Uskutočnené zmeny a získané poznatky týkajúce sa právnych vzťahov upravených tlačovým zákonom budeme prezentovať tematicky, pričom jednotlivé témy budeme radiť v poradí, v akom sú v tlačovom zákone zaradené ustanovenia, ku ktorým sa jednotlivé témy viažu.

1. Ochrana zdroja informácií

1.1. Ochrana zdroja informácií: oslobodenie vydavateľa alebo tlačovej agentúry od povinnosti zachovať mlčanlivosť o zdroji informácií po smrti zdroja informácií

Zákon č. 221/2011 Z.z. spresnil situáciu, keď fyzická osoba, ktorá bola zdrojom informácií získaných na zverejnenie v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve a ktorá požiadala o zachovanie mlčanlivosti o svojej identite, zomrie, a zanechá po sebe viacero blízkych osôb v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka a vydavateľ alebo tlačová agentúra požiada o oslobodenie od povinnosti zachovať mlčanlivosť o zdroji informácií. Počnúc 1.9.2011 platí, že ak čo i len jedna blízka osoba písomne vysloví nesúhlas, súhlas s oslobodením od povinnosti zachovať mlčanlivosť nie je platný. Dôvodová správa k návrhu zákona, ktorý bol prijatý ako zákon č. 221/2011 Z.z. (parlamentná tlač č. 281), zdôraznila, že toto riešenie sa uplatňuje aj v iných právnych predpisoch, napr. v § 7 ods. 9 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov.

1.2. Ochrana zdroja informácií: účel, nositelia práv a ústavnosť zvoleného modelu

Ústavný súd mal príležitosť vyjadriť sa k viacerým aspektom inštitútu ochrany zdroja informácií vo svojom náleze zo dňa 11.7.2012, sp. zn. PL. ÚS 12/09.

V súvislosti s modelom zvoleným slovenským zákonodarcom, v ktorom sú vydavateľ a tlačová agentúra povinní zachovať mlčanlivosť o zdroji informácií získaných na zverejnenie v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve, ak o to fyzická osoba - zdroj informácií - požiada, ústavný súd pripomenul účel inštitútu ochrany zdroja informácií v demokratickej spoločnosti, ako aj škálu nositeľov práv z neho vyplývajúcich, a zaujal stanovisko k modelu ochrany zdroja informácií, ktorý zvolil zákonodarca, keď uviedol, že:

"... primárnym beneficientom informačných práv a slobôd médií je verejnosť, ktorej médiá informácie adresujú (napríklad rozsudok z 24. februára 1997 vo veci De Haes a Gijsels v. Belgicko; rozsudok z 29. augusta 1997 vo veci Worm v. Rakúsko; rozsudok z 27. marca 1996 vo veci Goodwin v. Spojené kráľovstvo). Práve ochrana prístupu verejnosti k informáciám verejného záujmu tvorí účelnosť ústavnej aj "štrasburskej" garancie práva na ochranu totožnosti zdroja takýchto informácií. Výslovne a priamo to ESĽP zdôrazňuje napríklad v rozhodnutí vo veci Tillack v. Belgicko, keď uvádza, že právo novinárov chrániť svoje zdroje nemožno chápať ako ich výsadu, ktorú im možno odňať v závislosti od zákonnosti alebo nezákonnosti zdroja, ale ako plnohodnotnú súčasť práva na informácie, s ktorou je potrebné zaobchádzať s tou najvyššou opatrnosťou. Obmedziť ochranu zdroja citlivej informácie verejného záujmu na otázku ochrany práv novinárov by tak znamenalo nahradiť cieľ (slobodné šírenie informácií) jedným z jeho čiastkových nástrojov (ochrana novinárskej slobody), čo by bolo v rozpore s potrebou dbať pri ochrane základných práv a slobôd práve na ich účel a významovú podstatu.

... Takáto úprava vytvára predpoklady na vyššiu mieru ochoty osôb, ktoré majú prístup k informáciám verejného záujmu, tieto informácie verejnosti prostredníctvom novinárov sprístupniť. V konečnom dôsledku teda slúži práve verejnosti ako primárna výhoda informačných slobôd, a to v podobe záruky prístupu aj k takým informáciám verejného záujmu, pri ktorých by zverejnenie identity osoby, ktorá ich médiu sprístupnila, napriek jej žiadosti o utajenie, mohlo tejto osobe privodiť vážnu ujmu. V opačnom prípade t.j. v prípade, že zdroj informácie nemôže ani vlastnou výslovnou žiadosťou dosiahnuť vznik právnej povinnosti novinára utajiť jeho totožnosť - je totiž odôvodnený predpoklad,