Cieľom príspevku je analýza spôsobu vybavovania trestných oznámení Sociálnej poisťovne, ktoré sú pomerne často podávané, avšak nie vždy sa na ich základe začne trestné stíhanie. Nespokojnosť zástupcov Sociálnej poisťovne s odmietaním ich trestných oznámení vyústila v júni 2023 do spoločného pracovného stretnutia zástupcov Sociálnej poisťovne a prokurátorov Krajskej prokuratúry Bratislava. Výsledky tohto stretnutia a zaužívanú prax podrobuje hodnoteniu tento článok.
1)
The aim of the article is the analysis of the method of handling with criminal complaints of the Social Insurance Agency, which are quite often filed, but not always on the basis of which criminal prosecution is initiated. The dissatisfaction of representatives of the Social Insurance Agency with the rejection of their criminal complaints resulted in a joint working meeting of representatives of the Social Insurance Agency and prosecutors of the Regional Prosecutor’s Office Bratislava in June 2023.The results of this meeting and common practice are evaluated in this article.
BLAŽEK, R.: Trestné oznámenia Sociálnej poisťovne; Justičná revue, 76, 2024, č. 11, s. 1129 – 1146.
Kľúčové slová: odmietnutie trestného oznámenia, trestné konanie, trestný čin, materiálny korektív, nezaplatenie dane a poistného.
Key words: rejection of a criminal complaint, criminal proceedings, crime, material correction, crime of non-payment of tax and insurance.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov; zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov; zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
1 Úvod
V početných prípadoch dochádza k podaniu trestných oznámení Sociálnou poisťovňou, ktoré smerujú k tomu, aby boli "neplatiči" poistného do Sociálnej poisťovne stíhaní za trestný čin. Ako uvádza S. Marr vo svojom nedávanom príspevku,
2)
do úvahy prichádza jednak trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona
3)
(v prípade zamestnávateľov), alebo trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona
4)
(v prípade samostatne zárobkovo činných osôb).
Na účely tohto článku bude táto problematika spracovaná na príklade trestných konaní vedených pre podozrenie z trestného činu podľa § 278 ods. 1 TZ.
Napriek tomu, že vo väčšine prípadov je pri prvotnom preskúmaní trestného oznámenia konštatované, že skutočne nedošlo k zaplateniu splatného poistného do Sociálnej poisťovne, k začatiu trestného stíhania nedochádza s poukazom na skutočnosť, že uvedení "neplatiči" sú v zlej finančnej situácií a ich pomery im neumožňovali platiť poistné do Sociálnej poisťovne. Podozrivými v týchto prípadoch sú najmä osoby vystupujúce ako samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú platiť poistné samy z vlastného príjmu, teda ich platenie/neplatenie poistného nie je v rukách zamestnávateľa, ale rozhodujú o ňom samy.
Už spomínaný článok S. Marra
5)
podroboval kritike kvalitu trestných oznámení Sociálnej poisťovne a staval sa kriticky k požiadavke Sociálnej poisťovne na vykonanie detailnejšieho dokazovania v týchto veciach. Na nasledujúcich stránkach budú rozobraté niektoré kazuistické prípady týkajúce sa odmietnutia týchto trestných oznámení a bude vyhodnocovaná správnosť tejto praxe a zaužívaného postupu orgánov činných v trestnom konaní (ďalej aj ako "OČTK") v prípade podávania trestných oznámení Sociálnej poisťovne. Tiež bude analyzované stanovisko Krajskej prokuratúry Bratislava k avizovanému častému odmietaniu trestných oznámení Sociálnej poisťovne. Bude tiež zameraná pozornosť na požiadavku Sociálnej poisťovne vykonať dokazovanie smerom k solventnosti platiteľa poistného, a teda k reálnej možnosti toto poistné zaplatiť v stanovenom čase.
2 Štatistika § 278 ods. 1 Trestného zákona
Z podania Sociálnej poisťovne zo dňa 3. marca 2023, smerovaného Krajskej prokuratúre Bratislava, vyplynulo, že dochádza údajne k nejednotnému postupu jednotlivých prokuratúr v Bratislavskom kraji, kde niektoré prokuratúry začínali trestné stíhanie po podaní trestného oznámenia v týchto veciach, zatiaľ čo iné prokuratúry v obdobných prípadoch trestné stíhanie nezačali. Uvedeným podaním sa Sociálna poisťovňa domáhala najmä zmeny prístupu v tom smere, aby po podaní trestného oznámenia bolo minimálne začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku
6)
a následne bolo vedené dokazovanie, vrátane znaleckého skúmania.
Z uvedeného podania bolo možné implicitne vyvodiť aj záver, že zástupcovia Sociálnej poisťovne sú nespokojní s nedôvodným a nadmerným odmietaním ich trestných oznámení vybranými prokuratúrami v Bratislavskom kraji.
Aby bolo možné vyhodnotiť, či skutočne dochádza k nadmernému odmietaniu trestných oznámení Sociálnej poisťovne, bolo potrebné aspoň okrajovo nahliadnuť do štatistických údajov. V rámci okresu Malacky boli za roky 2019 až 2023 podané nasledovné počty trestných oznámení Sociálnej poisťovne.
| 2019 | 2020 | 2021 | 2022 | 2023 | Spolu | |
| Odmietutie | 60 | 35 | 61 | 65 | 125 | 346 |
| Začatie TS | 1 | 1 | 1 | 0 | 0 | 3 |
Z uvedených čísel vyplýva, že z celkového počtu 346 podaných trestných oznámení za uvedených 5 rokov sa začalo trestné stíhanie len v 3 prípadoch. Toto predstavuje menej ako 1 % trestných stíhaní z dostupných podaných trestných oznámení. Takéto čísla a aktuálna aplikačná prax vyznievajú jednoznačne v neprospech trestného stíhania pre trestný čin podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona.
Preto je potrebné analyzovať, či sa tvrdenia Sociálnej poisťovne o prípadnom nedôvodnom odmietaní ich trestných oznámení zakladajú na pravde a či možno súčasnú aplikačnú prax (ne)stíhania tohto trestného činu podporiť.
3 Analýza skutkovej podstaty z hľadiska trestného práva hmotného
Od rekodifikácie trestných kódexov v roku 2005 vychádza teória trestného práva hmotného z tzv. formálneho chápania trestného činu:
"Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak."
7)
Formulácia "ak tento zákon neustanovuje inak" odkazuje najmä na