Častou príčinou nešvárov medzi podielovými spoluvlastníkmi je otázka užívania spoločnej veci. Nezhody o užívaní mávajú najmä dve podoby. Na jednej strane sa spoluvlastníci zvyknú sporiť o spôsobe užívania veci (kvalitatívna stránka užívania, "ako sa vec užíva?"). Pravidelne sa však objavujú aj spory ohľadom rozsahu užívania veci (kvantitatívna stránka užívania, "koľko sa vec užíva?"). Základné pravidlo je, že každý spoluvlastník smie užívať vec podľa výšky svojho podielu, čím má väčší podiel, tým viac smie užívať a naopak (
§ 137 ods. 1 OZ). Ak teda niekto napríklad vlastní auto dvojtretinovým podielom, smie ho užívať viac času ako jednotretinový spoluvlastník. Uvedené môže byť modifikované dohodou spoluvlastníkov, rozhodnutím väčšiny spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu (
§ 139 ods. 2 OZ). Bežne sa stáva, že spoluvlastník užíva vec viac, než na čo má právo podľa výšky podielu, dohody spoluvlastníkov, rozhodnutia väčšiny či súdneho rozhodnutia. Spoluvlastník, ktorý je takto ukrátený na svojom užívacom práve nadmerným užívaním iního spoluvlastníka, sa neraz chce domôcť nápravy spôsobenej ujmy. Do úvahy prichádza len peňažná kompenzácia. V česko-slovenskej civilistike sa tomuto nároku často hovorí "náhrada za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu". Niekedy sa však vec nadužíva dovolene, teda na základe niektorého titulu podľa
§ 139 ods. 2 OZ, ibaže nadužívajúci spoluvlastník za to odmieta zaplatiť.
Kým odôvodnenosť nároku za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu snáď nik nespochybňuje, ťažkosti vznikajú pri jeho kvalifikácii. Príčinou problému je, že
Občiansky zákonník nezakotvuje normu, ktorá by danú náhradu výslovne priznávala. Socialistická judikatúra k tomuto (v relevantnom rozsahu aj vtedy v zásade rovnakému) právnemu stavu pristúpila svojsky, keď síce nespochybnila danosť peňažnej kompenzácie, no nijak ju nekvalifikovala.
1)
Je však zrejmé, že náhrade za nadužívanie sa nejaký právny základ musí určiť. Vznikla teda otázka, či táto náhrada pochádza priamo zo spoluvlastníckeho vzťahu, alebo to tak nie je a pre absenciu iného právneho základu ide o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl.
