§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku
Za ustálenú súdnu prax v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku možno považovať aj nepublikované rozhodnutie, ak spĺňa ďalšie predpoklady, a to (i) buď je tento názor vyjadrený opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach, alebo (ii) názor je vyjadrený aj v jednotlivom nepublikovanom rozhodnutí, ale na toto rozhodnutie (resp. právny názor v ňom vyjadrený) nadviazali niektoré neskôr vydané rozhodnutia, t. j. opäť musí ísť o akceptáciu právneho názoru vo viacerých ďalších rozhodnutiach dovolacieho súdu.
Nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 328/2022 – upravený pre publikačné účely
| Z odôvodnenia |
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. februára 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava") a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len "krajský súd") č. k. 9 Co 251/2018-200 z 22. novembra 2018 (ďalej len "rozsudok krajského súdu") a uznesením najvyššieho súdu SR (ďalej len "najvyšší súd") č. k. 1 Cdo 61/2019 z 27. októbra 2021 (ďalej len "napadnuté uznesenie najvyššieho súdu"). Sťažovateľ navrhuje rozsudok krajského súdu, ako aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu, resp. najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.
2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 328/2022-24 z 29. júna 2022 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu a ústavnú sťažnosť vo zvyšnej časti odmietol.
3. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia a ďalších príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou proti obchodnej spoločnosti, ako žalovanej domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu, že sťažovateľ ako spotrebiteľ si úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti na súde podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z. n. p. (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"), keď konanie o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy vedené na Okresnom súde Žilina (ďalej len "okresný súd") pod sp. zn. 2 C 202/2015 bolo síce zastavené pre späťvzatie žaloby sťažovateľom, ale okresný súd v uznesení o zastavení konania uviedol, že považoval za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne a sťažovateľ zobral návrh späť pre správanie žalovaného, pričom vzhľadom na túto skutočnosť súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania. Okresný súd rozsudkom č. k. 6 Csp 104/2017 z 24. apríla 2018 (ďalej len "rozsudok okresného súdu") rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu je založené na dvoch ťažiskových dôvodoch, a to (i) za úspešné uplatnenie práva na súde nemožno považovať situáciu, ak spotrebiteľ podá hoci dôvodnú žalobu, ale tá bude vzatá späť pre správanie žalovaného (z dôvodu splnenia žalovanej povinnosti), (ii) žalovaný ako dodávateľ