§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (v znení účinnom do 30.11.2011)
§ 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
§ 25 ods. 7, § 25a ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
Nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a Nariadenie Rady (ES) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010
§ 190, § 461 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
Daňový subjekt, ktorý podľa predložených dokladov deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu, bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému odberateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sžfk/24/2019
| SKUTKOVÝ STAV |
| Krajský súd v K.(ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 7S/85/2017-68 zo 14. novembra 2018 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 31. mája 2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom K. (ďalej aj ako „správca dane“) z 20. decembra 2016, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) určený rozdiel v sume 68 135,60 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie tretieho štvrťroka 2011. |
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že daňová kontrola u žalobcu začala dňom uvedeným v Upovedomení o vykonaní daňovej kontroly zo 14. novembra 2011, t. j. dňom 7. decembra 2011. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol zo 17. júla 2014 a Dodatok k protokolu z 28. augusta 2014. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, preveroval obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a spoločnosťami ANIX s. r. o. (od 12. decembra 2011 VILHEM s. r. o.) a EUROMAXTRADE s. r. o. aj formou dožiadania miestne príslušným správcom dane a vzhľadom na skutočnosť, že odberateľmi deklarovaného tovaru, t. j. kryštálového cukru, boli zahraničné spoločnosti so sídlom v Maďarskej republike, prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, sekcie daňovej, odboru boja proti podvodom, zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj ako „MVI“) listami č. 9800403/2424/2012, č. 9800403/2423/2012, č. 9800403/2373/2012, č. 9800403/2372/2012 a č. 9800403/2425/2012 tak, aby bolo preverené dodanie tovaru (kryštálového cukru) do iného členského štátu pre deklarovaných odberateľov. Správca dane následne v súlade s ustanovením § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej aj ako „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) v nadväznosti na ustanovenie § 165 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutím z 15. marca 2012 daňovú kontrolu prerušil do dňa doručenia posledného výsledku z medzinárodnej výmeny informácií z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu podľa čl. 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003.
Po doručení poslednej odpovede na žiadosť o MVI 2. januára 2014 správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly a túto skutočnosť podľa § 25a ods. 4 zákona o správe daní v nadväznosti na ustanovenie § 165 ods. 4 daňového poriadku oznámil žalobcovi oznámením z 24. februára 2014, doručeným 3. marca 2014. Následne správca dane požiadal o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly o šesť mesiacov, o čom žalobcu informoval. Žalovaný o tejto žiadosti rozhodol listom z 5. marca 2014 tak, že výkon daňovej kontroly bol predĺžený o šesť mesiacov. Po vypracovaní Zápisnice o ústnom pojednávaní 3. septembra 2014 zo záverečného prerokovania protokolu o výsledku zistenia z kontroly na zistenie oprávnen