Právna povaha hybridných správnych aktov

V tak všetkých učebniciach správneho práva na Slovensku i v Českej republike sa ako špecifický druh úkonov vykonávateľov verejnej správy spomínajú hybridné (zmiešané) správne akty. Teória správneho práva ich považuje za špeciálnu kategóriu správnych aktov, ktoré sa vďaka svojim právnym vlastnostiam nachádzajú na "pomedzí" medzi normatívnymi správnymi aktmi a individuálnymi správnymi aktmi.

Politický dokument Rady Európy, sa v čl. 11 ods. 3 zmieňuje o . Rozumejú sa nimi "individuálne a ". Individuálne sú také, ktoré sú určené výhradne jednej alebo viacerým osobám.

Inštitút hybridného správneho aktu pozná nemecký zákon o správnom konaní (§ 35 druhá veta). Rakúska právna úprava neobsahuje osobitný inštitút zmiešaného správneho aktu. Opatrenie všeobecnej povahy (Allgemeineinverfgung), ktoré smeruje proti neurčite vymedzeným adresátom a ktorého predmet regulácie je konkrétny, je považované za normatívny správny akt (Verordnung). ¹⁾

Český zákonodarca nazval túto skupinu správnych úkonov v Správnom poriadku (pozri § 171 a nasl. zákona č. 500/2004 Zb.) spoločným názvom "opatrenie všeobecnej povahy", keďže cieľom bolo upraviť všeobecný (spoločný) procesnoprávny postup pri ich vydávaní, resp. procesné práva dotknutých subjektov s tým spojené.

Inštitút hybridného správneho aktu nie je neznámy ani slovenskému právnemu poriadku. Správne úkony predmetnej povahy sú upravené v . Zákonodarca vykonávateľa verejnej správy ich vydať (nariadiť). Procesnoprávne aspekty ich vydávania (nariaďovania) sú ustanovené výlučne v osobitných zákonoch, nie v keďže nejde o individuálne správne akty.

Možno by si ich ešte dlho nik veľmi nevšímal, keby sa v súvislosti s presadzovaním protipandemických opatrení proti ochoreniu COVID­19 nedostala do pozornosti verejnosti problematika preskúmateľnosti zákonnosti opatrení nariaďovaných v prípade ohrozenia verejného zdravia Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a Regionálnym úradom verejného zdravotníctva podľa § 48 ods. 4 . Na ich ukladanie (podľa úpravy účinnej do 14. októbra 2020) sa podľa § 55 nevzťahovali všeobecné predpisy o správnom konaní. Zákon č. 355/2007 Z.z. taktiež neupravoval žiadny procesný postup pri ich ukladaní (vydávaní).

V súvislosti so sťažnosťou podanou Ústavnému súdu Slovenskej republiky dňa 17. apríla 2020, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie svojho práva na slobodu pobytu, sa otvorila otázka vecnej a (zákona č. 162/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov).

V slovenskej právnej úprave pri absencii všeobecnej regulácie inštitútu hybridného správneho aktu je prípustné, aby zákonodarca prepožičal hybridnému správnemu aktu formu normatívneho alebo individuálneho správneho aktu. Taký legislatívny prístup sa z hmotnoprávneho hľadiska doposiaľ uplatňoval, uplatňuje a zdá sa, že k zmene v blízkej budúcnosti ani nedôjde. Aj odborná literatúra ho toleruje. Otvára sa však priestor pre odbornú diskusiu, či napríklad hybridný správny akt, ktorý by zákonodarca formálne upravil ako individuálny správny akt (rozhodnutie vydávané v správnom konaní) ním vzhľadom na jeho hmotnoprávne vlastnosti je aj z materiálneho hľadiska. To isté sa môže vyskytnúť, keď sa vydal formou všeobecne záväzného právneho predpisu.

Užitočnosť polemiky pre prax je spätá predovšetkým s odpoveďou na otázku, či vôbec a do akej miery zákonodarca konkrétnou úpravou zasiahol do systému ochrany zá­ kladných práv a slobôd.

Kedy zákonom ustanoviť právomoc orgánu verejnej správy vydávať záväzné pravidlá správania fyzických a právnických osôb formou podzákonného právneho predpisu (t.j. normatívneho správneho aktu) a kedy formou hybridného správneho aktu (pomenovaného či nepomenovaného)?