V snahe zabrániť krachu cestovných kancelárií boli v máji 2020 prijaté prechodné ustanovenia súvisiace s mimoriadnou situáciou týkajúcou sa ochorenia COVID-19 zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu (ďalej aj „zákon o zájazdoch“). Prevažná väčšina týchto ustanovení stráca svoj význam uplynutím lehoty na vrátenie platieb za nerealizované zájazdy 14. septembra 2021. Režim odstúpenia od zmluvy cestujúcim môže v dôsledku zachovania použiteľnosti prechodného ustanovenia § 33a ods. 12 zákona o zájazdoch ešte dlhodobo spôsobovať spory ohľadom povinnosti cestujúceho zaplatiť odstupné podľa § 21 ods. 1 zákona o zájazdoch.
Úvod
V minulosti sme sa zaoberali novelizáciou zákona o zájazdoch zákonom č. 136/2020 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 29. mája 2021 uplatňujú osobitné pravidlá § 33a (Prechodné ustanovenia súvisiace s mimoriadnou situáciou týkajúcou sa ochorenia COVID-19).
1)
Kľúčovou charakteristikou zmien, ktoré sme analyzovali, bolo dosiahnutie odkladu vrátenia platieb za zájazd z dôvodu zachovania likvidity cestovných kancelárií a zavedenie osobitných postupov zmeny a ukončenia zmluvy o zájazde. Nemožno opomenúť aj nami dávnejšie avizovaný možný rozpor slovenského riešenia s európskym právom, pričom táto eventualita vyplýva aj z nedávneho tlačového komuniké Európskej komisie.
2)
V tomto príspevku sa zameriavame iba na aplikovateľnosť a význam § 33a zákona o zájazdoch po 14. septembri 2021. Hoci na prvý pohľad by sa mohlo javiť, že uplynutím osobitných lehôt na dohodu o zmene zájazdu (náhradný zájazd) 31. augusta 2021 a vrátenie peňazí cestujúcim (14. septembra 2021) sa § 33a zákona o zájazdoch stáva prakticky obsolétnym, poukážeme na ustanovenia, ktoré sú stále aktuálne aplikovateľné.
Ru