Možno stíhať na Slovensku zločin agresie?

Pred dvadsiatimi dvomi rokmi bol prijatý Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (ďalej len "Štatút" a "Súd"), ktorý sa stal účinným v roku 2002. Pôvodne sa jeho jurisdikcia vzťahovala len na zločin genocídy zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny. V roku 2010 sa k nemu tzv. Kampalskými dodatkami pridal aj zločin agresie (čl. 8 bis Štatútu), predtým známy aj ako zločin proti mieru.

Vo vzťahu k jurisdikcii Súdu sa uplatňuje tzv. princíp komplementarity, ktorý je vyjadrený vo viacerých ustanoveniach Štatútu. ¹⁾ Hoci v oblasti medzinárodného trestného práva predstavuje princíp komplementarity "novinku", ²⁾ ktorá doň prenikla spolu s prijatím Štatútu, jeho podstata je už pomerne známa.

Aby bolo možné pochopiť jeho význam, je potrebné si uvedomiť, že trestnú zodpovednosť za zločiny podľa medzinárodného práva možno vyvodiť na dvoch úrovniach, ktoré dokážu fungovať (viesť trestné konanie a uložiť trest) nezávisle od seba. Zároveň nie je prípustné, aby v tej istej veci viedli trestné konania a rozhodli o vine a treste dva trestné súdu. Preto je nevyhnutné regulovať ich vzájomný vzťah.

Problém súbežnej jurisdikcie sa rieši síce uplatňovaním:

Pri charakterizovaní komplementárnej povahy Súdu je potrebné rozlišovať konanie, kde ide o situácie predložené zmluvnou stranou, ⁴⁾ prípadne začaté prokurátorom Súdu, ⁵⁾ a konania predložené Súdu Bezpečnostnou radou OSN. ⁶⁾ V poslednom prípadetotiž nepôjde o uplatnenie komplementarity, ale modelu typického skôr pre predchádzajúce medzinárodné trestné tribunály (tzn. konkurenčnej priority). V prvých dvoch platí, že konanie pred Súdom je prípustné iba za podmienky preukázania splnenia podmienok prípustnosti konania vymedzených v čl. 17 Štatútu.

Účelom Súdu nie je vnútroštátne súdnictvo nahradiť, ale doplniť ďalší prvok v záujme predchádzania beztrestnosti, teda v záujme postihovania páchateľov zločinov podľa medzinárodného práva. Výsledkom je vytvorenie perfektnejšieho trestného systému, v ktorom však, z viacerých dôvodov, nevyhnutne hlavnú rolu naďalej zohráva vnútroštátne trestné súdnictvo. Medzinárodný trestný súd nenahrádza vnútroštátne trestné súdnictvo bez ďalšieho, ale iba doplnkovo, v prípade ak vystane taká potreba. Garanciou toho je splnenie v Štatúte dohodnutých procesných podmienok.

V prípade, ak sa vedie riadne (genuine) vyšetrovanie (investigation) alebo trestné stíhanie (prosecution), ⁷⁾ tak jurisdikcia Súdu konať a rozhodnúť vo veci nie je daná.Zároveň sa vyžaduje, aby vec bola dostatočne závažná (sufficient gravity). V prípade spornosti leží dôkazné bremeno pri preukazovaní týchto skutočností na tom-ktorom štáte. Jurisdikcia Súdu môže byť daná aj v prípade, ak vnútroštátny súd už vo veci rozhodol - ide o mimoriadne prelomenie zásady ⁸⁾ - a to v prípade, ak sa na vnútroštátnej úrovni síce viedlo riadne vyšetrovanie alebo trestné stíhanie, ale jeho výsledkom bola nesprávna kvalifikácia činu, najmä ak bol uložený miernejší trest, než aký spravodlivo náleží za zločin podľa medzinárodného práva. V zmysle princípu komplementarity má tak trestné stíhanie na vnútroštátnej úrovni v zásade prednosť pred medzinárodným trestným stíhaním. Vedenie trestného stíhania pred Súdom je prejavom zlyhania orgánov štátu riadne stíhať a následne spravodlivo potrestať zločincov podľa medzinárodného práva. ⁹⁾

V sumarizácii môžeme konštatovať, že povinnosť potrestať páchateľov podľa medzinárodného práva spočíva na pleciach štátov. Jurisdikcia Súdu nastupuje iba vtedy, ak štát nie je schopný alebo ochotný trestne stíhať páchateľov. Nastúpenie jurisdikcie Súdu je považované za prejav zlyhania štátu alebo dokonca jeho nevôle zločincov stíhať. Medzinárodnopolitické vplyvy takejto skutočnosti na prestíž v systéme medzinárodných vzťahov sú taktiež zjavné.

Cieľom tejto štúdie je preskúmanie, či je Slovenská republika schopná legálne viesť trestné stíhanie a následne potrestať páchateľov zločinu agresie.Túto otázku budeme skúmať v rovine formálno-právnej, keďže nemáme pochybnosť o tom, že Slovenská republika v súčasnosti je materiálne schopná viesť trestné stíhanie (nie je rozvráteným štátom). Cieľom príspevku nie je ani rovina politickej vôle viesť trestné stíhanie, keďže vychádzame z toho, že Slovenská republika je právny štát, ktorý rešpektuje svoje medzinárodnoprávne záväzky a chce participovať na boji proti medzinárodnej zločinnosti, čoho prejavom je aj jej členstvo v Súde.