VAĽO, M.: Trestnoprávna vina a zahladenie odsúdenia. Právny obzor, 103, 2020, č. 5, s. 372 - 386.
Criminal guilt and expungement of conviction.
The author defines the term "
criminal guilt"
as a criminal liability for committing a criminal offense imputed by a final decision of a criminal court - conviction of an offender. Attributable of criminal guilt is a strictly institutionalized and formalized instrument in the hands of the State, which determines to whom, for what, as well as when the criminal guilt is to be imputed. Through the judicial authorities, the State may or may not impute criminal guilt. Criminal guilt is not given by the commitment of the act itself, but only by an authoritative decision of the court. The legal system as a whole in assessing a person's guilt for a criminal offense can only be based on a legal fact, which is the finding of guilt by a valid court decision. If no guilt is pronounced for any reason, the person must be regarded as innocent on the basis of the presumption of innocence, meaning that the person has not committed the offense
de jure
. Expungement of a conviction has the same effect. Expungement of a conviction is to be understood as the expungement of all the effects of a conviction judgement which are linked to that judgment by the law of the State. Treating a person as if that person has not been convicted means to treat that person as innocent. The author therefore criticizes decisions of the courts regarding this issue.Key words:
1. Úvod
Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
1)
Podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor) každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.
V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP), Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len Ústavný súd) aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd) sa prezumpcia neviny neobmedzuje len na trestné konanie, v ktorom sa má rozhodnúť o vine toho, proti komu sa konanie vedie, ale má aj širší dosah.
Z judikatúry vyplýva, že "žiadny štátny orgán (vrátane jeho ústavných činiteľov) nie je oprávnený sa vysloviť, či rozhodnúť o vine osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie ešte predtým, ako ju vyslovil príslušný súd právoplatným odsudzujúcim rozsudkom"
2)
.
K porušeniu prezumpcie neviny dôjde aj vtedy, "
ak výroky príslušnej úradnej osoby (public official), ktoré sa týkajú osoby obvinenej z trestného činu, odrážajú alebo vyjadrujú názor, že je vinná, a to ešte pred tým, ako bola jej vina preukázaná v súlade so zákonom. Dokonca aj pri absencii formálneho konštatovania postačuje tiež argumentácia nasvedčujúca tomu, že úradná osoba považuje obvineného za vinného (napr. Daktaras v. Litva, § 41 a obdobne Allenet de Ribemont v. Francúzsko, § 35)."
3)
K porušeniu prezumpcie neviny môže dôjsť aj vyslovením názoru o vine v novinovom článku.
4)
Prezumpcia neviny sa nevzťahuje len na osoby, ktoré sú aktuálne obvinené, ale aj na osoby, voči ktorým v minulosti trestné stíhanie neskončilo právoplatným rozhodnutím súdu o ich vine. Napríklad aj v prípade, keď bolo trestné konanie zastavené preto, že obvinený zomrel.
5)
Porušenie prezumpcie neviny môžu predstavovať aj rozhodnutia súdov
6)
, ak pri posudzovaní viny vychádzajú z iných skutočností, ako len z právoplatného formálneho výroku súdu o vine, napríklad, ak sa opierajú iba o odôvodnenie rozhodnutia trestného súdu
7)
.
Samotnej zásade prezumpcie neviny je v odbornej literatúre aj v rozhodovacej praxi súdov venovaná široká pozornosť. Naproti tomu predmetom primeraného záujmu nie sú otázky spojené so súvisiacim pojmom trestnoprávnej viny. Pod pojmom "
trestnoprávna vina
" sa spravidla prezentujú úvahy o "
zavinení
", menej často o čomsi nejasnom, čo je širšie ako len zavinenie
8)
. Pritom definovanie pojmov
vina
a
odsúdenie
má nezanedbateľný význam pre správne pochopenie zásady prezumpcie neviny, aj obsahu pojmu
zahladenie odsúdenia
. Vymedzenie viny a postoja k nej by mali byť stredobodom trestnej legislatívy a trestnej politiky všeobecne.2. Trestnoprávna vina
Vina je vo všeobecnosti chápaná ako zodpovednosť človeka za konanie porušujúce náboženské, morálne, politické, právne alebo iné spoločenské pravidlá. Zodpovednosť za nesplnenie povinnosti, záväzku, čo viedlo k spôsobeniu nejakej ujmy na chránených náboženských, morálnych, politických, právnych alebo iným spoločenských hodnotám a záujmoch. Môže byť vyvodená (pričítaná) zvonka (náboženskou, morálnou alebo politickou autoritou, súdom a pod.), alebo si ju človek pričíta (pociťuje) sám.
Trestnoprávna vina nie je daná vnútorným pocitom viny, ani samotným spáchaním či preukázaním spáchania činu majúceho všetky znaky trestného činu. Trestnoprávna vina môže byť vyslovená výlučne le