Posudzovanie platnosti a účinnosti právneho úkonu vydedenia podľa ustálenej judikatúry súdov

Vydedenie je jednostranný právny úkon - prejav vôle poručiteľa, ktorým vylučuje svojho potomka ako neopomenuteľného dediča z dedenia na základe niektorého z taxatívne vymedzených dôvodov. Inštitút vydedenia je upravený v § 469a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "Občiansky zákonník" alebo "OZ"). Prejav vôle poručiteľa vydediť svojho potomka môže poručiteľ uskutočniť formou samostatnej listiny o vydedení alebo závetom, ktorý bude obsahovať ustanovenie o vydedení. Listinu o vydedení, prípadne závet obsahujúci aj vôľu poručiteľa vydediť svojho potomka možno zriadiť aj formou notárskej zápisnice.

V zmysle § 469a ods. 2 OZ, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 OZ, t. j. na vnukov, pravnukov a prapravnukov poručiteľa. Dôvody vydedenia sa vzťahujú len na priameho potomka poručiteľa, nie na osoby, na ktoré môže poručiteľ rozšíriť dôsledky vydedenia. Preto dôsledky vydedenia môže poručiteľ rozšíriť bez ohľadu na to, či by bolo možné voči nim uplatniť niektorý z dôvodov vydedenia.

Najvyšší súd Českej republiky sa vo svojom rozhodnutí z 20. januára 2004, sp. zn. 30 Cdo 2214/2002, zaoberal otázkou skutkového posúdenia na základe skutkového stavu, ktorý spočíval v tom, že poručiteľ vydedil svojho potomka a potomkov vydedeného vydedil každého samostatne, či týmto úkonom v konkrétnom prípade vydedil svojho najbližšieho potomka a vyjadril tým vôľu, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na potomkov vydedeného. Dovolací súd rovnako ako súd odvolací dospeli k záveru, že ustanovenie týkajúce sa vydedenia a vztiahnutia dôsledkov vydedenia na potomkov vydedeného¹⁾ nebráni poručiteľovi vydediť každého potomka samostatne.²⁾

Právny úkon vydedenia sa vzťahuje len na potomkov poručiteľa a prípadný prejav vôle poručiteľa vydediť iné osoby ako potomkov (napríklad manželku alebo súrodenca poručiteľa) nespôsobuje právne následky. Vyhlásenie poručiteľa o vydedení inej osoby ako potomka v závete alebo v listine o vydedení nespôsobuje neplatnosť alebo neúčinnosť tohto právneho úkonu, ale samotné vyhlásenie je právne nulitné, právne irelevantné.³⁾ Z legislatívnej úpravy Občianskeho zákonníka a z dostupnej slovenskej a českej právnickej literatúry jednoznačne nevyplýva, či poručiteľ môže vydediť potomkov svojho priameho potomka bez toho, aby bol vydedený jeho priamy potomok. Podľa Feketeho, poručiteľ nemôže vydediť potomkov svojho priameho potomka bez toho, aby bol súčasne vydedený jeho priamy potomok. Vydedenie sa vždy týka v prvom rade potomka poručiteľa ako neopomenuteľného dediča, a to bez ohľadu na to, či sa dožije alebo nedožije smrti poručiteľa.⁴⁾

Z historického vývoja inštitút vydedenia poznalo právo platné na Slovensku pred rokom 1950 aj Občiansky zákonník z roku 1950. Občiansky zákonník z roku 1964 neupravoval inštitút vydedenia a po devätnástich rokoch bol opätovne zaradený tento inštitút do Občianskeho zákonníka novelou Občianskeho zákonníka, zákonom č. 131/1982 Zb., účinnou od 1. apríla 1983. Vydediť bolo možné potomka len z jediného dôvodu, a to ak neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe a iných závažných prípadoch. Ďalšou novelou Občianskeho zákonníka, zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992, sa rozšírili dôvody vydedenia o ďalšie tri dôvody, ktoré platia aj v súčasnosti.⁵⁾

Platnosť listiny o vydedení sa posudzuje rovnako ako pri závete podľa práva platného v čase jeho zriadenia. Právne účinky, ktoré závet sp