Zásady UNIDROIT medzinárodných obchodných zmlúv, ich vznik, súčasné práce na treťom doplnenom vydaní a možnosti ich aplikácie v praxi.

Vydáno: 42 minút čítania
Zásady UNIDROIT medzinárodných obchodných zmlúv, ich vznik, súčasné práce na treťom doplnenom vydaní a možnosti ich aplikácie v praxi.
Mgr.
Jana
Ďurechová
interná doktorandka na Katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
ĎURECHOVÁ, J.: Zásady UNIDROIT medzinárodných obchodných zmlúv, ich vznik, súčasné práce na treťom doplnenom vydaní a možnosti ich aplikácie v praxi. Právny obzor, 91, 2008, č. 4, s. 302-316.
Článok poukazuje na existenciu a význam Zásad UNIDROIT medzinárodných obchodných zmlúv, objasňuje postup ich vzniku a opisuje jednotlivé etapy prác na ich ďalších doplnených vydaniach. Následne sa v ňom venuje pozornosť jednotlivým možnostiam využitia zásad, ktoré predpokladá ich preambula. Môžu byť podnetom a inšpiráciou aj pre slovenskú aplikačnú prax.
I. Úvod k postaveniu Zásad UNIDROIT v medzinárodnom obchodnom práve
Medzinárodný ústav pre zjednotenie súkromného práva (ďalej len "UNIDROIT"), ktorý vznikol v roku 1926, predstavuje významnú "hybnú silu" v procese harmonizácie súkromného práva v celosvetovom meradle. Jednou z oblastí, ktorej pod vplyvom potrieb a požiadaviek medzinárodného obchodu venoval osobitnú pozornosť, sú medzinárodné obchodné zmluvy.
Činnosť UNIDROIT vyústila do zostavenia uceleného súboru Zásad pre medzinárodné obchodné zmluvy (ďalej len "Zásady" alebo "Zásady UNIDROIT"), ktoré sú na čoraz viac globalizovanom svetovom trhu markantným prínosom pre jednoduchší, prehľadnejší a komplexnejší medzinárodný obchod. Ich prospešnosť je citeľná a využitie badateľné najmä v medzinárodnom meradle.1)
Zásady UNIDROIT predstavujú významný prínos v postupnom rozvoji medzinárodného práva obchodného a postavili pevný základ moderného
lex mercatoria
pre "komunitu" medzinárodného obchodu.2) Ich cieľom je predovšetkým uľahčiť právne vzťahy subjektov vystupujúcich v medzinárodných obchodných vzťahoch, čo však nevylučuje ich použitie aj pre vzťahy medzi subjektmi bez akéhokoľvek medzinárodného prvku.
Zásady nie sú záväzným právnym dokumentom. Intenzita ich využívania je preto závislá od sily ich presvedčivosti a od miery, v akej sa osvedčia ich používaním v praxi.3)
1. Zásady UNIDROIT1994
Prvá myšlienka a prvé kroky k vypracovaniu Zásad UNIDROIT sa zrodili v roku 1971 na pôde UNIDROIT na základe rozhodnutia Riadiacej rady UNIDROIT uviesť túto problematiku do pracovného programu. Následne sa uskutočnil predbežný prieskum uskutočniteľnosti takéhoto projektu, ktorý v roku 1980 vyústil do zostavenia pracovnej skupiny pre Zásady UNIDROIT Spomenutú pracovnú skupinu, ktorej spravodajcovia pripravovali návrh znenia jednotlivých hláv, tvorili významní odborníci a akademickí činitelia reprezentujúci kontinentálny, angloamerický i socialistický právny systém. Výsledky práce tejto skupiny boli predložené na schválenie Riadiacej rade UNIDROIT na jej 73. zasadnutí a ich prvé vydanie sa uskutočnilo v roku 1994.4)
Zásady UNIDROIT z roku 1994 pozostávajú z preambuly a siedmych hláv obsiahnutých v jednotlivých článkoch, ktoré sprevádza komentár objasňujúci ich význam a uvádzajúci názorné príklady. Komplexne a pomocou jednoduchej formulácie poskytujú súbor pravidiel osobitne prispôsobených pre potreby medzinárodných obchodných vzťahov.5) Zásady - vychádzajúc zo spoločných tradícií a zásad medzinárodného obchodného práva - sa úmyselne vyhýbajú používaniu terminológie vlastnej len niektorému právnemu systému. Usilujú sa o vytvorenie autonómneho pojmového aparátu, ktorý sa usiluje o preklenutie viacerých systémov zmluvného práva existujúcich vo svete (v rámci tzv. veľkých právnych systémov i v národných zákonodarstvách). Uvedené reflektuje cieľ Zásad UNIDROIT, ktorým je umožnenie ich využívania v medzinárodnom meradle.
2. Zásady UNIDROIT 2004
Napriek značnému prijatiu a využívaniu Zásad UNIDROIT z roku 1994 v medzinárodnom obchode sa v roku 1997 na 76. zhromaždení Riadiacej rady UNIDROIT rozhodlo o ich znovuprehodnotení a prepracovaní v ďalšom rozšírenom vydaní, a to vo svetle rozrastajúcej sa judikatury, meniacich sa potrieb trhu a postrehov praxou odhalených nedokonalostí.
Využitie Zásad sa však v aplikačnej praxi nestretlo s väčšími ťažkosťami, z čoho vyplýva, že nové vydanie nezahŕňa veľký počet zmien obsahu článkov a už vôbec by sa nemalo považovať za ich revíziu. Početné stretnutia a diskusie pracovnej skupiny finálne vyvrcholili novým prepracovaným a doplneným znením v roku 2004, ktoré obsahuje rozšírenejšiu preambulu a päť doplnkových kapitol týkajúcich sa zastúpenia, práv tretích osôb, započítania, postúpenia práv a prevodu záväzkov a premlčania.6) Najpočetnejšie zmeny sa týkajú komentárov a názorných príkladov. Treba tiež spomenúť, že nové znenie je prispôsobené požiadavkám elektronického uzatvárania zmlúv.
Treba vyzdvihnúť, že Zásady UNIDROIT 2004 v bezprostrednej nadväznosti na ich prijatie predstavil slovenskej odbornej verejnosti profesor Peter Schlechtriem ako účastník medzinárodnej vedeckej konferencie usporiadanej v rámci VIII. Lubyho právnických dní,7) na ktorých sa zúčastnil aj generálny tajomník UNIDROIT profesor Herbert Kronke.8)
3. Aktuálne aktivity v ďalšom dotváraní Zásad UNIDROIT

Související dokumenty

Súvisiace články

Prieniky manželského majetkového spoločenstva a vecných práv v medzinárodnom práve súkromnom
Manželské majetkové veci s cudzím prvkom: manželská zmluva, zmena štatútu, prekážka res iudicata mocou cudzieho rozhodnutia
Dvadsiate výročie prijatia rozsudku Medzinárodného súdneho dvora vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.
Regionalizmus ako nástroj zmeny vo vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva (Pluralizmus na obzore), časť 2.
Regionalizmus ako nástroj zmeny vo vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva (Pluralizmus na obzore), I. časť
Etické pravidlá medzinárodných súdnych orgánov a tribunálov.
Medzinárodné štandardy slobody prejavu sudcu a disciplinárneho postihu za výkon tejto slobody
Aplikácia medzinárodného práva v kybernetickom priestore.
K možnostiam trestnoprávneho postihu prejavov schvaľovania vojny a vojenských operácií v rozpore s medzinárodným právom
Vecný rozsah inštitútu kontrasignácie aktov hlavy štátu v Španielsku
Aplikácia medzinárodného práva
Imunita štátu v medzinárodnej arbitrážnej a obchodnej praxi II. časť - Politické a ústavnoprávne aspekty.
Rozehnalová, N., Instituty českého mezinárodního práva soukromého.
Imunita štátu v medzinárodnej arbitrážnej a obchodnej praxi I. časť: Historický vývoj, zmluvné vzdanie sa imunity.
Právo na náboženský mier vo svetle rozhodnutia E. S. proti Rakúsku
Dohovor o jednotnom patentovom súde: medzinárodnoprávne a ústavnoprávne aspekty
Právo na sebaurčenie verzus zásada územnej celistvosti v medzinárodnom práve
K náboženskej neutralite Slovenskej republiky v kontexte ratifikácie zmlúv so Svätou stolicou
Vývoj a doktrína konfesijnej neutrality štátu
Výber judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti medzinárodných únosov detí