Zmluva o združení

Autor: JUDr. Alžbeta Šišolák Némethová Tak tiché spoločenstvo, ako aj združenie založené zmluvou o združení nie sú špecifickým typom obchodnej spoločnosti ani právnickou osobou a nemajú právnu subjektivitu. Obe predstavujú osobitný záväzkový vzťah sui generis.

Príspevok analyzuje problematické právne aspekty a riziko vzniku zmluvy o združení v právnych vzťahoch založených na rôznorodých formách spolupráce. Cieľom príspevku je identifikovať deliacu čiaru medzi zmluvou o združení a inými zmluvnými typmi vrátane inominátnej zmluvy o spolupráci. Podľa názoru autora by rozhodujúcim aspektom malo byť skúmanie vôle nielen vo vzťahu k existencii spoločného účelu, ale taktiež vo vzťahu k samotnému úmyslu združiť sa vo forme zmluvy o združení.

"Nerozvinutosť a tiež zdanlivá harmonickosť platnej právnej úpravy tohto inštitútu nás nesmie mýliť, problémy na seba iste nenechajú dlho čakať."(Luboš Tichý) 1) Inštitút "spoločenskej zmluvy" patrí medzi klasické inštitúty súkromného práva, ktorého korene nachádzame (prinajmenšom) v rímskom práve. Rozsah odkazov na práce rímskych právnikov v druhom titule 17. knihy Digest nazvanom "Pro socio" nasvedčuje tomu, že inštitút "spoločenskej zmluvy" bol v praktickom živote starovekej rímskej spoločnosti zrejme pomerne frekventovane využívaný. Inštitút "spoločenskej zmluvy" poznal rakúsky Všeobecný občiansky zákonník a tento inštitút poznalo aj uhorské obyčajové právo. V dôsledku tzv. recepčnej normy bol potom tento inštitút pochopiteľne známy aj československému právu. Po roku 1948 sa však začal proces, ktorý by sme azda mohli bez zveličovania nazvať procesom postupného "vytláčania" tohto inštitútu do okrajových sfér záujmu tak odbornej verejnosti, ako aj účastníkov občianskoprávnych vzťahov, pričom zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "Občiansky zákonník z roku 1950") prekrstil predmetný inštitút na inštitút "zmluvy o združení" a zároveň právnu úpravu tohto inštitútu zjednodušil, a ideologicky prispôsobil "potrebám" danej doby. Občiansky zákonník z roku 1964 vo svojom pôvodnom znení už potom vôbec neupravoval inštitút "zmluvy o združení". Až zákonom č. 509/1991 Zb. bol do Občianskeho zákonníka opätovne zakotvený inštitút "zmluvy o združení", pričom právna úprava tohto inštitútu vychádza z Občianskeho zákonníka z roku 1950 a sotva ju možno považovať za modernú a "dosahujúcu vysoký stupeň konvergencie s občianskymi zákonníkmi štátov Európskej únie". V tomto príspevku analyzujeme právnu úpravu inštitútu "zmluvy o združení" v návrhu veľkej novely Občianskeho zákonníka [ďalej aj "(N)OZ" alebo "návrh novely OZ"], ktorá bola predložená na verejnú diskusiu v októbri 2018. Svoje pripomienky k § 1470 až 1472 (N)OZ spravidla opierame o poukaz na riešenia zvolené v niektorých zahraničných právnych úpravách, a to najmä v novom českom a novom maďarskom Občianskom zákonníku.