Zabezpečovacie opatrenie

Úvod Civilný sporový poriadok ako procesný kódex umožňuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom po splnení zákonom predvídaných skutočností, ktoré je v rámci návrhu potrebné preukázať. Kým však dôjde k právoplatnému...

Autor sa v príspevku venuje implementácii inštitútu zabezpečovacieho opatrenia do civilného procesu. Zdôrazňuje najmä potrebu ekonomického a praktického pohľadu na právne pravidlá, ktoré jeho aplikáciu ovplyvňujú. Naznačuje množstvo otázok, ktoré jeho spájanie so záložným právom vyvoláva. Zabezpečovacie opatrenia zároveň porovnáva s podobnými inštitútmi v nemeckom a švajčiarskom práve. Nastoľuje otázku posudzovania nariadeného zabezpečovacieho opatrenia ako zabezpečovacieho opatrenia na účely insolvenčných konaní. Argumentáciou dospieva k záveru, že zabezpečovacie opatrenie sa na insolvenčnej podstate dlžníka voči iným veriteľom nepresadzuje.

Článok sa zaoberá problematikou zodpovednosti za ujmu, ktorá vznikne v dôsledku nariadenia rôznych druhov opatrení v zabezpečovacích konaniach v civilnom procese. Skúma vybrané teoreticko-právne i aplikačno-právne problémy, ktoré sú spojené s týmto druhom zodpovednosti. V nadväznosti na prvú teoreticko-právnu časť analyzujúcu tento druh objektívnej zodpovednosti, ktorého hmotnoprávna úprava sa nachádza v procesnoprávnom kódexe, sa článok zaoberá zákonom stanovenými predpokladmi – dôvodmi vzniku zodpovednosti. Autor kriticky vníma aktuálnu právnu úpravu dôvodov vzniku zodpovednosti a legislatívnu techniku ich zakotvenia negatívnym výpočtom, ktoré môžu spôsobovať mnohé aplikačno-právne problémy. V závere článok navrhuje konštrukciu legislatívneho riešenia predpokladov vzniku zodpovednosti.

Autori sa v článku zaoberajú osobitným aspektom inštitútu neodkladných a zabezpečovacích opatrení, ktorým je podľa nich ich osobný charakter. Hoci sa tento znak v právnej teórii a praxi v súvislosti s predbežnými opatreniami podľa predchádzajúcej právnej úpravy vôbec nespomína, autori na podklade konkrétneho prípadu z rozhodovacej činnosti súdov argumentujú v prospech osobného charakteru týchto opatrení nielen v tomto prípade, ale aj všeobecne pri tomto procesnom inštitúte. Rozoberajú pritom konkrétne otázky a situácie, ktoré v praxi nastávajú po smrti fyzickej osoby a zániku právnickej osoby, voči ktorým bolo neodkladné a zabezpečovacie opatrenie nariadené a čiastočne aj prípady zániku navrhovateľa týchto opatrení v súvislosti s prijatým Civilným sporovým poriadkom.