Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

"Veriteľ môže s úspechom odporovať dohode o vyporiadaní BSM schválenou formou súdneho zmieru, ktorú dlžník uzavrel v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak sú pre vyslovenie odporovateľnosti splnené všetky predpoklady uvedené v § 42a OZ."

  Právna úprava súdnych poplatkov, ktoré strany sporu platia v súvislosti s konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je pomerne stabilná. V súčasnej podobe bola zavedená dnes už zrušeným zákonom o súdnych poplatkoch (zákon č. 140/1984 Zb.), ktorého právnu úpravu účinný zákon o súdnych poplatkoch (zákon č. 71/1992 Zb.) prevzal a zachoval tak rozdelenie platenia súdneho poplatku v tomto konaní do dvoch fáz – poplatok ex ante a poplatok ex post. Napriek tomu, že od účinnosti spomínaného zákona (1. januára 1985) uplynulo viac než 35 rokov, stále sa v praxi opakujú prípady, keď súdy vyrubujú súdne poplatky nesprávne, pričom rozdiel často predstavuje tisíce eur. Výrazne tým zasahujú do práva na súdnu ochranu strán sporu, pričom však musí všeobecný súd vždy prihliadať na rovnováhu medzi poskytnutím materiálnej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania a ochranou plynulého a riadneho výkonu spravodlivosti pred neuváženým, prípadne šikanujúcim výkonom práva spoplatňovaním úkonov súdneho konania.  

Inštitút náhrady trov konania plní viacero funkcií, o ktorých právna teória nemusí polemizovať, pretože sa považujú za ustálené. Je samozrejmé, že stále pretrvávajú rozdiely medzi sporovým a mimosporovým konaním, pokiaľ ide o uplatňovanie a priznávanie náhrady trov súdmi. Avšak tieto rozdiely sa do určitej miery zjemnili po účinnosti Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku, keďže predtým (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bola náhrada trov konania vo väčšine nesporových vecí úplne1 vylúčená, čo dnes už neplatí. Zmenili sa aj ďalšie ustanovenia týkajúce sa náhrady trov konania v sporových veciach, kam patrí tiež konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Avšak prax v tejto otázke zostala nezmenená, čo znamená, že zostala v prvom rade nejednotná – ako ukáže tento príspevok – a často nespravodlivá. Cieľom tejto state je teda zhrnutie súčasnej právnej úpravy, najmä jej slabých miest pripúšťajúcich nejednotný výklad, uvedenie príkladov z praxe, ktoré tento rozdielny prístup súdov dokladujú, a následne formulácia a odôvodnenie záverov s cieľom poskytnúť návod na zjednocujúce stanovisko k tejto otázke tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

  Skutkový stav: Okresný súd Žilina (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 3 februára 2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby žalovanému bola súdom uložená povinnosť strpieť užívanie...

  Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje komplexnú problematiku, v rámci ktorej dochádza k usporiadaniu všetkých majetkových vzťahov medzi manželmi. Zákon pripúšťa viaceré spôsoby vyporiadania, pričom voľba konkrétneho spôsobu je vo väčšine prípadov ponechaná na bezpodielových spoluvlastníkoch (manželoch, resp. bývalých manželoch, ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo zánikom manželstva). Vyskytujú sa však aj spôsoby vyporiadania, ktorých účastníkmi nie sú obaja manželia a pri ktorých postup (z dôvodu ochrany záujmov tretích osôb) predpisuje zákon.  

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, najmä jeho zánik a vyporiadanie, je v súčasnosti jednou z najaktuálnejších tém. Širšie sociálne trendy ako stúpajúca rozvodovosť a rozšírenie súkromného podnikania (ktoré zasahuje do majetkovej sféry manželov a často v rámci eliminácie rizika vedie k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov) spôsobili, že sa bezprostredne týka práv a povinností podstatnej časti populácie. Vzhľadom na aktuálnosť tejto témy je cieľom autora postupne bližšie ozrejmiť všeobecné, ako aj špecifické hľadiská a spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s poukázaním na konkrétne problémy aplikačnej praxe s tým spojené.