Rozhodné právo

Príspevok sa zaoberá problematikou schvaľovania právneho úkonu za maloletého, ktorý nemá obvyklý pobyt v štáte, v ktorom prebieha konanie, alebo v ktorom je schválenie požadované. Analyzuje právnu úpravu a normy medzinárodného práva súkromného, obsiahnuté vo vnútroštátnom právnom poriadku, právnych aktoch Európskej únie a medzinárodných zmluvách. Ťažiskom rozboru právnej úpravy je určenie rozhodného práva v konaní a určenie medzinárodnej právomoci na schválenie právneho úkonu za maloletého.

Zavedenie voľného pohybu osôb a schengenské acquis majú priamy dopad na zvyšovanie výskytu právnych vzťahov s cudzím prvkom v rámci Európskej únie. Z dôvodu absencie úniovej právomoci pre hmotnoprávnu harmonizáciu rodinnoprávnych otázok Únia prijíma nariadenia v tejto oblasti výlučne v medziach justičnej spolupráce v civilných veciach, prostredníctvom ktorých determinujeme právomoc a rozhodné právo pre vybrané rodinnoprávne vzťahy s cudzím prvkom. V oblasti určovania rozhodného práva pre rozvod a rozluku s cezhraničným prvkom bolo prijaté nariadenie Rím III, ktoré sa z dôvodu nedostatku konsenzu medzi členskými štátmi prijalo vo forme posilnenej spolupráce. Cieľom predloženého článku je identifikovať podmienky aplikácie nariadenia Rím III a spôsoby určovania rozhodného práva na základe kolíznoprávnej úpravy obsiahnutej v nariadení. Parciálnym cieľom je poukázať na relevanciu nariadenia Rím III pre Slovenskú republiku, ktorá sa zatiaľ tejto formy spolupráce nezúčastňuje.

Príspevok je zameraný na vzťah člena štatutárneho orgánu a obchodnej spoločnosti v prípade zodpovednosti člena štatutárneho orgánu za škodu, pri ktorom je prítomný cudzí prvok. Zameriava sa na prípady, keď je člen orgánu slovenskej obchodnej spoločnosti cudzím štátnym príslušníkom. V tejto súvislosti sa autor pokúša o určenie toho, akým právnym poriadkom sa takýto právny vzťah bude spravovať. V článku sa preto autor venuje kolízno-právnemu postupu (i) pri určení právomoci súdu na rozhodovanie o nárokoch z tohto právneho vzťahu a (ii) pri určení rozhodného práva zo strany súdu s touto právomocou.

Tento článok je pokračovaním článku Náhrada trov právneho zastúpenia v obchodnej arbitráži - nastal čas na zmenu prístupu na Slovensku,2) v ktorom boli načrtnuté jednotlivé koncepty priznávania trov právneho zastúpenia v obchodnej arbitráži, pričom bolo zároveň poukázané na postup, ktorý by sa mal aplikovať v prípade, ak je miestom rozhodcovského konania Slovenská republika. Konkrétne pravidlá pri určovaní náhrady trov právneho zastúpenia však neboli bližšie analyzované. Z toho dôvodu tento článok dopĺňa už spomenutý článok o uvedenú problematiku.