Pojednávanie

V príspevku sa autor zaoberá inšpiratívnym a podnetným nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2023, ktorého predmetom bolo posúdenie ústavnosti rozhodovania a prístupu všeobecných súdov vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Analyzovaný nález je podľa názoru autora veľmi užitočný pre konania o neodkladných opatreniach aj zo všeobecného pohľadu, a to vo viacerých ohľadoch. Asi hlavným posolstvom nálezu je, že zákonnú úpravu konania o neodkladnom opatrení je potrebné vnímať len ako minimálny štandard pri napĺňaní účelu, ktorý inštitút neodkladného opatrenia má. Jednou z viacerých tém, ktoré Ústavný súd SR v náleze rieši, je aj otázka nariadenia pojednávania v konaní o neodkladnom opatrení.

ZSP 18/2020 § 26 ods. 1, § 17, § 40 ods. 1 písm. f) a písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom...

  Skutkový stav: Krajský súd na odvolanie obž. J. R. proti rozsudku Okresného súdu P., sp. zn. 3 T 33/2015 z 29. apríla 2015, podľa § 321 ods. 1 písm....

Autori v príspevku analyzujú súčasnú právnu úpravu rozsudku pre zmeškanie zakotvenú v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") a rozoberajú, či je možné rozsudok pre zmeškanie považovať za formu procesnej sankcie. Hlavným cieľom príspevku je zodpovedanie otázky, ako sa majú v praxi vykladať ustanovenia Civilného sporového poriadku o rozsudku pre zmeškanie pri čiastočnej procesnej aktivite strany sporu a či je súčasná právna úprava rozsudku pre zmeškanie v súlade s Ústavou SR. Autori na záver prezentujú vlastný názor, ako by sa mala novelizovať právna úprava rozsudku pre zmeškanie.