Platnosť právnych úkonov

§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku Každá z otázok zakladajúcich prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP spĺňa svojím spôsobom požiadavku zásadného právneho významu, pretože účelom dovolacieho konania je aj usmerňovanie a zjednocovanie rozhodovacej činnosti všeobecných súdov autoritatívnym výkladom právnych noriem. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 468/2023 – upravený na publikačné účely

„I. V konaniach vo veciach obchodného registra nie je registrový súd oprávnený prejudiciálne posudzovať otázku neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o ktorej môže rozhodnúť len súd v civilnom sporovom konaní na základe žaloby podľa § 131 OBZ. II. Sfalšovaná listina nepredstavuje spôsobilý podklad pre vykonanie zápisu údajov do obchodného registra. Ak registrový súd vykonal zápis údajov do obchodného registra na podklade sfalšovanej listiny, je tento zápis nesprávny a v konaniach vo veciach obchodného registra je registrový súd povinný zosúladiť zapísaný stav so skutočným právnym stavom, ktorým sa rozumie stav, ktorý bol v obchodnom registri zapísaný pred predložením sfalšovanej listiny. III. V konaniach vo veciach obchodného registra o dosiahnutí zhody medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom (§ 200a ods. 1 OSP) a v konaniach o zosúladenie údajov (§ 289 CMP) je registrový súd oprávnený posudzovať, či listina priložená k návrhu na zápis údajov do obchodného registra je zápisu schopná, a to aj v prípade, ak na jej základe došlo k vykonaniu zápisu. Predmetné posudzovanie v týchto konaniach zahŕňa oprávnenie registrového súdu prejudiciálne posudzovať otázku (ne)platnosti listín, ktoré boli predložené k návrhu na zápis údajov do obchodného registra, ak priamo z predloženej listiny vyplýva, že táto listina ako celok alebo jej časť je v rozpore s kogentným ustanovením zákona, alebo ak predložená listina neobsahuje zákonom predpísané podstatné náležitosti, ktorých absenciu zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu; ako aj oprávnenie posúdiť, či predložená listina bola sfalšovaná. V takýchto prípadoch môže registrový súd rozhodnúť o zosúladení údajov zapísaných v obchodnom registri so skutočným stavom aj bez toho, aby o týchto otázkach rozhodol najskôr súd v civilnom sporovom konaní.“

V debatách o vadách právnych úkonov je veľmi populárny argument o princípe preferencie ich platnosti. Často bez toho, aby boli bližšie pomenované jeho pramene alebo pravidlá aplikácie. Príspevok sumarizuje súčasné judikatorné a legislatívne východiská a poukazuje na viaceré aspekty, ktoré si hlbšiu diskusiu tak vyžadujú, ako aj zasluhujú.

Autor sa v tomto príspevku venuje analýze postupu okresného úradu, katastrálneho odboru, v konaní o návrhu na vklad a v konaní o zázname v prípade určitých druhov sporov o platnosť právneho úkonu, na základe ktorého bol podaný návrh na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. Pri svojich úvahách autor vychádza z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 229/2010 z 20.7.2011 (judikát č. R 81/2014) a ktorý sa týka postupu okresného úradu, katastrálneho odboru, v prípade vzniku sporu o platnosť odstúpenia od zmluvy, ktorou sa nakladalo s nehnuteľnosťou. S poukazom na zásadu materiálnej rovnosti autor uvádza, že predmetný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné aplikovať aj v súvislosti so sporom o platnosť právneho úkonu, ktorým si darca uplatnil právo na vrátenie daru, ktorým je nehnuteľnosť, a v prípade sporu o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou.