Náhradné materstvo

V súčasnej právnej úprave Českej republiky, proces osvojenia dieťaťa, ktoré je východiskom celej procedúry surogačného materstva, spravidla ženou z objednávateľského páru (muž z toho páru je biologickým/genetickým otcom dieťaťa), vychádza z nekomerčnej, tzv. altruistickej formy, pričom opačný prístup by mohol byť kvalifikovaný ako trestný čin. To, čo si objednávatelia dohodnú s náhradnou matkou, je však sivou zónou a nie je možné zabrániť ich osobitným dohodám, ktoré môžu robiť zo surogácie celkom výnosný biznis. Pre porovnanie napríklad Ukrajina komerčnú formu aj oficiálne pripúšťa, takže náhradným matkám z Ukrajiny je možné uhradiť nielen náklady spojené s tehotenstvom, pôrodom a zľahnutím, ale aj odmenu nad rámec uvedených výdavkov.

Právne vákuum na medzinárodnej aj úniovej úrovni v oblasti harmonizácie otázok týkajúcich sa surogačného materstva prináša množstvo právnych problémov pri využívaní tejto reprodukčnej techniky s cezhraničným prvkom. Štáty majú v zmysle noriem medzinárodného práva súkromného možnosť využiť dostupné mechanizmy na ochranu hodnôt, na ktorých stojí ich právny poriadok. Predložený článok skúma možnosti využitia výhrady verejného poriadku ako ochranného mechanizmu v kontexte surogačného materstva v rámci rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky aj iných členských štátov EÚ.

Príspevok vychádza v podstatnej časti z habilitačnej prednášky autorky, ktorá odznela dňa 27.2.2020 na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. Téma bola zvolená ako prierezová z pohľadu použitia komparácie inštitútu náhradného materstva, čo je didaktikou výučby Svetových právnych systémov, z pohľadu tzv. poradného stanoviska rieši sui generis cezhraničný konflikt, ktorý je vlastný skúmaniu medzinárodného práva súkromného, ale je predovšetkým významným aplikačným problémom, ktorý je podstatou výučby klinickými formami (tzv. kliniky práva). Tým autorka pokryla najdôležitejšie akademické a pedagogické oblasti svojho pôsobenia. Príspevok má načrtnúť problematiku v jej podstate, historickom kontexte, ako aj prostredníctvom poradného stanoviska ESĽP v možných perspektívach vývoja náhradného materstva. The paper is largely based on the author's habilitation lecture, which was given on February 27, 2020 at the Faculty of Law of the Pan-European University. The topic was chosen as a cross-section from the point of view of the use of the comparison of the institute of surrogate motherhood, which is the didactics of teaching the World legal systems. The Advisory Opinion addresses a cross-border conflict sui generis, which is intrinsic to the Private International Law, but is as well an important application problem, which is emphasized in teaching so-called Legal clinics. The author thus covered the most important academic and teaching areas of her work. The paper is intended to outline the issue in its essence, historical context, as well as through the ECHR's Advisory Opinion the possible perspectives for the development of surrogacy.