Jednorazová náhrada

V Justičnej revue boli v ostatnom čase zverejnené dva články k problematike zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. a náhrady zaň, a to článok Tomáša Majerčáka1) a článok Martina Lopucha2). V týchto článkoch autori kritizujú rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Cdo/17/2019, v zmysle ktorého je náhrada za zákonné vecné bremeno podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z.3) jednorazová, pričom poukazujú na neústavnosť takéhoto zákonného vecného bremena a náhrady zaň pre rozpor s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR4). V predkladanomčlánku autor vyjadruje polemický postoj k názorom a argumentáciám.

Autor sa v článku zameriava na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, týkajúcu sa náhrady za zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. Rozhodnutia oboch súdov podrobne rozoberá a poukazuje na ich nesprávnosti. Približuje ústavnoprávny rozmer obmedzenia vlastníckeho práva a konštatuje, že vecné bremeno upravené v § 4 ods.1 zák. č. 66/2009 Z. z. nie je spôsobilé priamo obmedziť vlastníka pozemku.