Insolvenčné právo

Dňa 7.12.2022 zverejnila Európska komisia návrh smernice, ktorou sa harmonizujú určité aspekty insolvenčného práva (COM(2022) 702 final). Návrh upravuje 5 hlavných okruhov a ďalšie čiastkové otázky. Medzi hlavné okruhy patria odporovacie...

Inštitút oddlženia fyzickej osoby bol v roku 2017 zásadným spôsobom novelizovaný, pričom predmetná novela úplne transformovala tento inštitút insolvenčného práva. Článok sa zaoberá problematikou oddlženia fyzickej osoby splátkovým kalendárom, ako jedným zo zákonom stanovených spôsobov oddlženia, pričom analyzuje obsah samotného procesu od návrhu na určenie splátkového kalendára až po samotné oddlženie a plnenie splátkového kalendára dlžníkom. Zároveň článok poukazuje aj na doterajšiu judikatúru konkurzných súdov v Slovenskej republike vo vzťahu k predmetnej problematike.

Globalizácia v súčasnosti narástla do takých rozmerov, že je kľúčová v cezhraničnom obchodovaní a investovaní. Otvorené hranice, právo slobodne sa usadiť a podnikať v rámci EÚ vytvárajú novodobý fenomén v oblasti podnikania, a to, že spoločníci čoraz častejšie presúvajú registrované sídlo spoločnosti mimo domicilu majiteľa, prípadne sa zoskupujú do medzinárodných holdingov a vytvárajú akúsi sieť spoločností vo viacerých krajinách. Vo svetle insolvenčného práva sa to odráža v tom, že pri riešení úpadku jednej spoločnosti sa musíte vysporiadať s viacerými medzinárodnými prvkami, keďže spoločnosť má administratívny aparát v jednom štáte a majetok s väčšinou veriteľov v druhom štáte. Veľa insolvenčných konaní tak nadobudne cezhraničný charakter. Z dôvodu zvýšenia počtu cezhraničných úpadkov na úrovni EÚ bolo v roku 2015 prijaté nové nariadenie (EÚ) o insolvenčnom konaní1) (ďalej aj "nové nariadenie EÚ"), ktoré nahradilo pôvodné nariadenie (ES) o konkurznom konaní z roku 20002) (ďalej aj "pôvodné nariadenie EÚ"). Hlavným cieľom nového nariadenia EÚ bolo odstrániť problémy pri cezhraničných úpadkoch, najmä v súvislosti s definovaním centra hlavného záujmu spoločnosti a vyriešenia problému s určením jurisdikcie súdu a aplikovateľného práva. Keďže uvedená problematika je veľmi rozsiahla, v článku sme sa zamerali na právnu úpravu určovania comi na úrovni EÚ len pri právnických osobách, s ohľadom na ďalší vývoj riešenia cezhraničného úpadku po prijatí nového nariadenia EÚ.3)