Finančné záujmy

V predmetnom príspevku jeho autor nadväzuje na predchádzajúce dva príspevky publikované v spoluautorstve v Justičnej revue č. 10/2018 a č. 6-7/2019. Obsahom textu tohto článku je uvádzaná právna úprava Francúzska, Španielska, Portugalska, Cypru, Belgicka a Luxemburska. Autor tak uzatvára predmetnú komparatistiku danej problematiky so zameraním na to, ktorý z porovnávaných štátov má špeciálnu právnu úpravu ochrany a sankcionovania poškodenia finančných záujmov EÚ a ktorá právna úprava je, naopak, všeobecná. Odhliadnuc od uvedených rozdielností možno konštatovať, že v Európskej únii prevažuje naznačená všeobecná právna úprava, a teda nie je nevyhnutnosťou chrániť finančné záujmy EÚ špeciálnymi trestnoprávnymi ustanoveniami tak, ako je to napr. v prípade Slovenskej republiky alebo Českej republiky.

V súvislosti s uplatňovaním zásady ne bis in idem stanovila judikatúra viacero podmienok, ktorých splnenie sa posudzuje na účel jej aplikácie alebo jej vylúčenia. Judikatúra sa navyše v čase vyvíjala, čoho dôsledkom je kreovanie novších a špecifickejších testov, ktorých kritériá musia byť pre (ne)uplatnenie zásady ne bis in idem naplnené. Rozoberané rozhodnutie potvrdzuje, že nad subjektmi práva naďalej visí Damoklov meč neistoty v tom, že aj po uložení administratívnej sankcie hrozí trestnoprávna sankcia. In connection with the application of ne bis in idem principle, the case-law has laid down a number of conditions, the fulfilment of which is assessed with a view to its application or exclusion. In addition, case law has evolved over time, resulting in the creation of newer and more specific tests, the criteria for which must be met for ne bis in idem principle application. The discussed decision confirms that Damocles'sword of uncertainty still hangs over the subjects in that even after the imposition of an administrative sanction, there is a risk of a criminal sanction. RAKOVSKÝ, P.: Zásada ne bis in idem a ochrana finančných a daňových záujmov; Justičná revue, 73, 2021, č. 5, s. 701 - 710.