Interdisciplinárny pohľad na autorské právo, význam vedeckej práce a vyvažovanie záujmov v slovenskom autorskom práve

Autori príspevku sa zamýšľajú nad rôznymi spoločensko-ekonomickými a kultúrnymi otázkami súvisiacimi s vyvažovaním záujmov vznikajúcich v oblasti autorského práva. Uvažujú nad významom premietnutia poznatkov vedeckej tvorivej činnosti do samotnej tvorby slovenskej legislatívy.

Samotný predmet autorského práva a súvisiace rôznorodé otázky duševného vlastníctva predstavujú nevyčerpateľné množstvo námetov umožňujúcich ich podrobnejšie vedecké rozvíjanie. Napriek tomuto poznatku si autori tohto článku zvolili pre mnohých možno príliš zdĺhavú a kľukatú cestu vedúcu k problematike "vyvažovania záujmov v autorskom práve". Nie preto, že by mali v úmysle odvádzať pozornosť od aspektov, ktoré sa tradične v súvislosti s vyvažovaním záujmov skúmajú, ale z dôvodu, že by radi k riešeniu skúmanej problematiky prispeli uvedením aspektov, ktoré sa v právnickej literatúre prevažne nezohľadňujú. Podľa mienky autorov aj tieto otázky rovnako patria do kontextu skúmanej problematiky.

Význam vedy spočíva v sústavnom, kritickom a metodickom úsilí o pravdivé a všeobecné poznanie v určitej vymedzenej oblasti spoločenskej reality.¹⁾ Opodstatnenosť vedeckej práce sa všeobecne uznáva ako správna cesta k tvorbe originálnych poznatkov, ktorých využitie by malo následne viesť k skvalitňovaniu života ľudí. Nutnosť vedeckej práce nadobúda na svojom význame aj v oblasti právnych vied a využívanie ich poznatkov sa môže zdať zásadným aj v súčasnej dobe. Význam vedeckej práce si uvedomoval aj profesor súkromného práva Štefan Luby, ktorý už v roku 1941 vo svojej učebnici slovenského všeobecného súkromného práva zásadným a do tej doby v slovenských pomeroch nepredstaviteľným spôsobom spracoval veľmi komplexne a podrobne matériu súkromného práva; spôsobom, ktorý si zasluhuje skutočný obdiv a náležité uznanie aj v dnešných časoch, osobitne vzhľadom na tragické súvislosti tej doby. Profesor Luby neopomenul okrem tradičných a dodnes používaných právnych inštitútov venovať pozornosť aj ideovým základom súkromného práva, vývoju súkromného práva od najstarších čias, prameňom súkromného práva, formálnym prameňom vzniku práva, ale aj prameňom poznania práva. A keďže poznávanie práva pokladal za veľmi dôležité, predmetom jeho záujmu sa, prirodzene, stala aj právna veda.

Za predmet právnej vedy pokladal okrem samotného práva aj jeho poznávanie prostredníctvom rozvíjania myslenia. Noetiku ako vedu o právnickom myslení chápal v širšom zmysle ako formálnu právnu vedu a v užšom zmysle ako metodológiu. Noetiku vnímal ako predpoklad ostatných odborov právnej vedy, ktorých predmetom záujmu je samotné právo. Naproti tomu však noetika prinášala iba poznatky o formách právnického poznávania. Konkrétny obsah právna noetika čerpala z rôznych juristických alebo mimoprávnych odborov. Luby ako prvý zo slovenských právnych vedcov rozvinul skutočne vedecký prístup k právnickému poznávaniu. Na poznávanie obsahu platného právneho poriadku využíval znalosti z . Právny poriadok, ktorý kedysi platil, bol predmetom záujmu . Úvahy právneho poriadku zase tvorili predmet . Komparácia rôznych právnych poriadkov bola predmetom . Poznatky právnej dogmatiky, právnej histórie, právnej politiky a porovnávacej právnej vedy ako všetko empirické vedy vyžadovali exaktný prístup právnej vedy.²⁾

Právna metodológia v užšom zmysle ako doplňujúca právnu noetiku ponúkala spôsoby ako usmerniť poznávanie, aby sa prostredníctvom nich dospelo k objektívnym právnickým poznatkom. Metódy ako logické postupy myslenia vedú k správnemu poznaniu. L