"Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada len cez vedomosť o skutočnosti jemu známej z vykonaného dokazovania. Súd nehľadá absolútnu neplatnosť nad rámec tvrdení strán."
I.
V právnej praxi sa neraz tvrdí, že na rozdiel od relatívnej neplatnosti právneho úkonu dôvody tej absolútnej súd skúma, resp. zisťuje aj bez návrhu, teda
ex offo
. Avšak bujným koňom je reč naša; od pôvodnej myšlienky nás môže niekedy zaviesť poriadne ďaleko. So slovami preto musíme narábať uvážlivo. Slová ako "skúma" či "zisťuje" totiž môžu evokovať, že súd si musí
ex offo
sám overovať, či právny úkon netrpí žiadnym dôvodom absolútnej neplatnosti. Najvyšší súd sa v glosovanom rozhodnutí pokúsil tohto koňa skrotiť a uviesť veci na pravú mieru. Dospel totiž k záveru - podľa nášho názoru, v zásade správnemu - že na dôvody absolútnej neplatnosti súd neprihliada, ak nevyšli v konaní najavo, pričom súd sám z vlastnej iniciatívy nevykonáva dôkazy, ktoré by mohli dôvody neplatnosti odhaliť. V tejto glose by sme chceli tento záver najvyššieho súdu podporiť, ale - do istej miery - aj spresniť, aby sa náhodou bujný kôň našej reči opäť nerozbehol.