Autor v príspevku predkladá racionálne pochybnosti v otázke zastúpenia svedka v trestnom konaní a práva na právnu pomoc de lege lata v kontexte nálezu Ústavného súdu SR, judikujúceho právo na právnu pomoc svedka pri jeho výsluchu.
The author of this paper presents rational doubts regarding the witness representation in criminal procedures and the right for legal assistance de lege lata in the context of the decision of the Constitutional Court of the Slovak Republic judging the right to legal assistance of a witness during their interrogation.
FRAŇO, J. D.: Zastúpenie svedka v trestnom konaní; Justičná revue, 76, 2024, č. 6-7, s. 684 – 692.
Kľúčové slová: zastúpenie, právne zastúpenie, svedok, trestné konanie, trestné právo.
Key words: representation, legal representation, witness, criminal procedure, criminal law.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky.
Úvod
Svedok je odpradávna jedným z najdôležitejších prameňov dôkazu v každom type konania a výsluch svedka zároveň jedným z najčastejšie využívaných dôkazných prostriedkov. Úlohu svedka v trestnom procese nemožno bez ďalšieho porovnávať s úlohou svedka v civilnom procese, správnom konaní, či v správnom súdnictve, pretože hroziace následky trestného konania, a to najmä pre obvineného, sú mimoriadne závažné (strata osobnej slobody), no nepochybne možno ustáliť, že úloha svedka je nezastupiteľná. V aplikačnej praxi skôr zriedkavé, no predsa možné zastúpenie svedka judikoval dávnejšie Ústavný súd SR a postavil tak na pomyselnú misku váh ústavné právo svedka na zákaz sebaobvinenia a právo na právnu pomoc a právo obvineného na spravodlivý proces, právo na osobnú slobodu a právo na obhajobu.
Svedok v trestnom konaní
Svedkom je vo všeobecnosti fyzická osoba, ktorá dokáže vnímať a reprodukovať svojimi zmyslami skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci.
1)
Uvedené atribúty sú zároveň základnými pozitívne vymedzenými predpokladmi na to, aby niekto mohol byť svedkom.
V trestnom konaní je svedok charakterizovaný precíznejšie, ako "fyzická osoba, ktorá je predvolaná niektorým z orgánov činných v trestnom konaní, súdom alebo zabezpečená/obstaraná k výsluchu procesnou stranou, aby uviedla všetky jej známe skutočnosti, ktoré vnímala svojimi zmyslami a ktoré sú dôležité pre rozhodnutie vo veci"
2)
. Pokiaľ ide o vnímanie, odborná spisba sa zhoduje, že svedok skutočnosti musel vidieť, počuť, cítiť, alebo inak vnímať svojimi zmyslami.
3)
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení účinnom do 14.3.2024 (ďalej len "TP") neupravuje negatívne vymedzenie pojmu svedok, preto svedkom môže byť v podstate ktokoľvek v zmysle uvedeného
ut supra
.Štruktúrovanejším pojmologickým aparátom je doktrinálne delenie pojmu svedka z materiálneho a formálneho hľadiska. Za svedka z materiálneho hľadiska sa považuje fyzická osoba, ktorá vnímala skutočnosti, ktoré môžu byť podkladom pre rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorá však o nich môže vypovedať bez ohľadu na to, či už bola orgánom činným v trestnom konaní (ďalej len "OČTK") alebo súdom, alebo niektoro