Autorka analyzuje zákonné podmienky podmieňujúce platnosť inominátnych zmlúv a ich obsahovú interpretáciu, aby nastolila realistický pohľad na ich význam v zmluvnom práve. Uvedomením si základnej skutočnosti, že inominátne zmluvy sú schopné vlastnej existencie aj bez zákonných ustanovení, pretože vôľa jednotlivca vyjadruje zámer, ktorý zmluvou sleduje a určuje dojednané práva a povinnosti. Inominátne zmluvy sú reflexiou zmluvnej slobody limitované bazálnymi princípmi súkromného práva a všeobecnými požiadavkami na platnosť právnych úkonov.
The author analyses the legal conditions determining the validity of innominate contracts and their content interpretation to provide a realistic view of their significance in contract law. By realizing the basic fact that innominate contracts are able to exist even without legal provisions because the will of the individual expresses the intention realized by the contract and determines the negotiated rights and obligations. Innominate contracts reflect a freedom of contract limited by the basic principles of private law and the general requirements for the validity of legal acts.
DUBAJOVÁ JAVÚREKOVÁ, E.: Zákonné požiadavky podmieňujúce platnosť inominátnych zmlúv a výklad ich obsahu; Justičná revue, 75, 2023, č. 11, s. 1268 – 1275.
Kľúčové slová: určitosť a zrozumiteľnosť obsahu inominátnych zmlúv, zásada dobrej viery ako kritérium platnosti inominátnych zmlúv, zásada dobrých mravov, zákaz obchádzania zákona limitujúci zmluvnú autonómiu.
Key word: certainty and comprehensibility of the content of innominate contracts, the principle of good faith as a criterion for validity of innominate contracts, the principle of good morals, prohibition of circumvention of the law limiting contractual autonomy.
Právne predpisy/legislation: Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Úvod
Inominátne zmluvy, tzv. nepomenované zmluvy, majú dlhodobú históriu vývoja a ich pretrvávanie v zmluvnom práve na vnútroštátnej aj nadnárodnej úrovni je prejavom zachovávania zmluvnej autonómie ako základného princípu súkromného práva. Ich uplatnenie sa datuje už od čias rímskeho práva a bez pochybností ich nemožno považovať iba za zmluvy, na ktoré zákonodarca pozabudol pri konštruovaní typových zmlúv.
Význam inominátnych zmlúv podporuje skutočnosť, že samotná inominátna zmluva je sama sebe "normatívnym" základom a jej obsah určuje povinnosti a práva zmluvných strán. Zákonom ustanovené povinnosti sa neuplatnia
1)
, pretože relevantným je zámer zmluvných strán a nimi vykonané rozhodnutie o vlastnej vôli. Článok sleduje cieľ preskúmať podmienky platnosti inominátnych zmlúv v slovenskom právnom prostredí, ktoré by malo garantovať uplatňovanie zmluvnej slobody.
Základnými kritériami na priradenie konkrétnej zmluvy k určitému typu zmluvy sú predovšetkým podstatné náležitosti. Limity ustanovené zákonom pre platnosť inominátnych zmlúv plnia hranice, prekročením ktorých dochádza k obchádzaniu účelu a obsahu zákona a tým k rozporu so základnými ideami súkromného práva.
Určitosť a zrozumiteľnosť obsahu inominátnych zmlúv
Pri typových zmluvách, zmluvných typoch, parciálne aj pri zmiešaných zmluvách, je dôležité, aby účastníci právnych vzťahov dodržali podstatné náležitosti príslušnej zmluvy. Od podstatných náležitostí sa nemožno odchýliť pod san
