Odvolanie darovania môže byť považované za triviálnu otázku súkromného práva, o ktorej už bolo snáď všetko napísané. Domnievame sa, že ide len o predsudok. Na odvolanie darovania sa dá pozrieť z množstva perspektív a jednou z nich je aj behaviorálny pohľad, ktorý berie do úvahy existenciu transakčných nákladov. Vďaka tomuto pohľadu je možné vyvrátiť intuitívny predpoklad, že darovanie je bezodplatné. Nie je. Odvolanie darovania predstavuje ťažko negociovateľné transakčné riziko, ktoré môže limitovať odvahu na investície do darovanej veci. Autor sa prikláňa k potrebe limitovať transakčné náklady darovania, avšak nie úplne tak, ako to urobil Najvyšší súd SR v nedávnom rozhodnutí vo veci sp. zn. 9 Cdo 36/2021 z 22. 2. 2023. Pri odvolaní darovania je potrebné vziať do úvahy aj iné súkromnoprávne inštitúty, ktoré majú v ekonomickej podstate veľa spoločných znakov s odvolaním darovania ako odporovateľnosť či oddlženie.
Úvod
"Aký by to bol svet, ak by strany mohli kontrahovať s nulovými transakčnými nákladmi?"
Táto otázka vyjadruje jednu z významných perspektív pohľadu na súkromné právo, tzv. Coaseovu teorému. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu (1991) R. Coase ju podrobne rozpracoval najmä po roku 1960.
1)
Dnes na tento typ uvažovania o kontraktácii nadviažeme, pričom sa špecificky budeme venovať darovaniu a odvolaniu darovania. Poukážeme na to, že v skutočnom svete existencia transakčných nákladov zohráva rolu. Pri darovaní významne ovplyvňuje nielen správanie sa a motivácie darcu, ale aj obdarovaného.Uvedomujeme si, že v našom práve je typickejší normativistický pohľad na kontraktáciu. Ten je hlboko zakorenený vývojom nášho myslenia či vzdelávania. Prevažujúce je (deterministické) presvedčenie, že zákonodarca, hovoriaci ústami najvyšších súdnych autorít, pravidlá vopred dôkladne premyslel a naším údelom je "v minulosti premyslené" nájsť.
Nie je našou ambíciou rozhodnúť, ktorý z viacerých možných pohľadov na kontraktáciu je najadekvátnejší. Behaviorálny pohľad, skúmajúci skutočné motivácie aktérov pri trhovej výmene statkov v skutočnom svete, podľa nášho názoru, však umožňuje právu a právnemu mysleniu napredovať efektívnejšie. Dôsledkom toho je aj vyššia miera elasticity právnej regulácie, a teda aj miera konvergencie právnych pravidiel k ideám spravodlivosti. Prísne normativistické vnímanie kontraktácie má (žiaľ) tendenciu pri aplikácii práva poľahky skĺznuť do formalizmu. Výsledkom je umocňovanie presvedčenia, že život sa hrá nevyhnutne ako hra s konečným súčtom a výsledkom medziľudských vzťahov je zisk jedného na úkor iného.
Doplnenie argumentácie
Podnetom na naše úvahy k darovaniu je vec, ktorá bola riešená Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 9 Cdo 36/2021 z 22. 2. 2023. Vzhľadom na pomerne vysokú frekvenciu používania darovania ide o jednu z kľúčových tém súkromného práva. O množstve implikácií už skôr pojednal Hlušák.
2)
Jeho úvahy si dovolíme doplniť a ponúknuť aj niektoré praktické riešenia.Stručne si zopakujme skutkové okolnosti.
"Po tom, čo sa podľa tvrdenia darcu obdarovaná dopustila niečoho, čo bolo hrubým porušením dobrých mravov, darca uplatnil tvrdené právo na vrátenie daru súčasne priamo žalobou na súde, ako aj písomnou výzvou adresovanou obdarovanej na jej adresu v zahraničí, pričom tvrdenú výzvu na vrátenie daru sa obdarovanej za života darcu nepodarilo doručiť."
Pre potreby nášho príspevku sa však nebudeme držať striktne skutkových okolností veci, a preto sa tiež nebudeme zameriavať na to, že tu nešlo zrejme ani o darovaciu zmluvu,
3)
ale o iný typ kontraktu.Pri darovaní je základom vzťahu medzi darcom a obdarovaným dohoda o pre darovanie typických vzájomných právach a povinnostiach. Komentáre či učebnice občianskeho práva tu poľahky preberajú veľmi intuitívny záver, napríklad:
"Podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy je dohoda o predmete daru a dohoda o jeho bezodplatnosti."
4)
V skutočnom svete je však základom darovania dohoda o majetkovom transfere a záväzku
non facere
. O záväzku
non facere
uvažujeme z dôvodu existencie špecifickej negatórnej povinnosti.
5)
Tá pre obdarovaného v skutočnom svete zakladá osobitný transakčný náklad. O transakčnom náklade uvažujeme preto, že darovanie predpokladá určitý spôsob (ne)správania sa, na ktorý bude musieť obdarovaný dlhodobo myslieť. Prípadný delikt obdarovaného v budúcnosti transformuje dar na výprosu
(precarium)
. Od okamihu deliktu obdarovaného bude záležať už len na "dobrej vôli" darcu, či obdarovanému dar ponechá.